Chápu vôbec ľudia, čo v CERN-e robíte?
„To je ťažká otázka. Mnohým z nás trvalo roky štúdia fyziky, než sme sa dostali tam, kde sme teraz. A nepovedal by som, že úplne tomu rozumieme. Niečo podobné platí aj v prípade verejnosti. No myslím si, že majú aspoň tušenie, čo robíme, a prečo to robíme. Azda chápu, že robíme čosi základné, čo nás môže posunúť ďalej.“
Napríklad?
„Pochopenie mikrokozmu a vesmíru. A zároveň nezabúdajme, že je to jeden obrovský sociologický experiment. Vedci a ľudia z celého sveta spolupracujú. Máte pokope obrovské množstvo eg a musíte ich trošku nasmerovať. Myslím, že vtedy si uvedomia, že spolu môžu dosiahnuť oveľa viac. A CERN je navyše inštitúcia, kde sa vôbec neberie do úvahy národnosť. My sme jednoducho model Európy, kde to funguje.“
Ako sa teda riadi mestečko fyzikov?
„Najťažšie je to s ľuďmi.“
S ľuďmi?
„Nuž viete, väčšina ľudí sa správa tak, ako očakávate. Ale niektorí... Ako hocikde inde, v rodine, meste, vo vašej firme sa správajú trochu inak. A aj keď ich je málo, je s nimi najviac práce.“
Sú fyzici častejšie „iní“?
„Nemyslím si, nie. Ja sám som fyzikom, teda aspoň som bol predtým, než som sa stal manažérom. Fyzici sú úplne normálni ľudia, aj keď sme možno trošku odlišní v tom, že chceme rozumieť veciam. Akurát že problémy máte asi ako v malom meste.“
Higgsov bozón ste už objavili. Čo teraz?
„Teraz sa tá práca iba začína, toto bola naozaj tá ľahšia časť. Musíme zistiť, aký typ Higgsovho bozónu sme to vlastne objavili. Čo je to – či osamotená častica, alebo člen nejakej väčšej rodiny. Niekedy sa takéto častice môžu správať podobne, no inokedy veľmi odlišne – a to my nevieme.“
Prečo to potrebujeme vedieť?
„Pretože podľa štandardného modelu časticovej fyziky, ktorý inak opisuje len zhruba päť percent nášho vesmíru, by jestvoval len jeden Higgsov bozón. No väčšina modelov, ktoré idú za tento štandardný model, vyžadujú viac než jeden takýto bozón – a vlastnosti takýchto Higgsových bozónov budú mierne odlišné. Zistiť, či takto mierne odlišné sú, nám môže trvať dlho.“
Prečo?
„Problémom teórie je, že tie vlastnosti môžu byť aj veľmi podobné. Lenže ak častica dáva hmotnosť ostatným časticiam, tak musí fungovať so všetkými časticami. Predstavte si to tak, že sa s nimi rozpráva – a čím sa s nimi rozpráva viac, tým budú hmotnejšie. Množstvo takýchto rozhovorov je akoby množstvo interakcií a my môžeme sledovať, ako často tie častice interagujú.“
Teda?
„Štandardný model predpokladá nejaké vlastnosti tu a trebárs supersymetria o kúsok inde. Ak bude naša chyba merania dostatočne nízka, dokážeme relatívne rýchlo povedať, ako to vlastne je. Platí pritom, že supersymetria nie je jediným modelom. Je to množstvo hypotéz a my úplne presne nevieme, kam sa pozerať.“
Čiže teraz urobíte čo?
„V roku 2015 sa dvojnásobne zvýši energia urýchľovača, čo nám umožní vytvárať častice s vyššou hmotnosťou. A ak k nám bude príroda milá, nájdeme nové častice – trebárs práve z tej supersymetrie.“
Prečo urýchľovač musíte vypnúť až na dva roky?
„Ak si pozriete tunel pod zemou, uvidíte množstvo modrých magnetov. Dĺžka každého magnetu je asi pätnásť metrov a tunel má 27 kilometrov. A my musíme otvoriť každý magnet, aby sme upravili spojenia medzi týmito magnetmi. Práve tieto spojenia nás totiž obmedzujú a musíme ich pripraviť. A ak si predstavíte, že každých pätnásť metrov to musíte otvoriť, nachystať a otestovať, to nejaký čas trvá.“
Ako často urýchľovač rozoberáte?
„Toto je takzvaná hlavná údržba. Mávame obdobia, zhruba trojročné, keď urýchľovač beží. Potom sa zastaví a znovu beží. Keď máte naozaj dlhé obdobie urýchľovania, potrebujete aj dlhšie obdobie, aby ste všetko skontrolovali a nastavili. Preto to teraz trvá dva roky a zároveň sa upravujú aj jednotlivé experimenty. To vyžaduje veľa času i plánovania.“
V čom?
„V tuneli nemôžete mať priveľa ľudí, ktorí tam budú horedolu pobehovať. Už len preto, že ten priestor je svojou veľkosťou relatívne obmedzený. Ale menšie urýchľovače začneme zapínať už na budúci rok.“
