BRATISLAVA. Pripomína šedivú púšť, ktorú po stákilometrovom polkruhu obklopujú relatívne nevysoké mesačné kopce. Je to na prvý pohľad nudné a ploché miesto - ideálne na pristávanie.
Práve na Sinus Iridum, Záliv dúhy, sa chystá vesmírna misia Čchang-e 3. Po takmer štyridsiatich rokoch bude prvou, ktorá sa kontrolovane dotkne povrchu nášho kozmického sprievodcu. Ambiciózna čínska misia, ktorá odštartovala v nedeľu večer, dokonca na mesačný povrch vysadí robotické vozidlo.
Mesiac a Mars
V porovnaní s americkým Curiosity pôsobí ako drobček. No zhruba stokilové čínske vozidlo je ďalším zo systematických čínskych krokov k vyslaniu taikonautov na Mesiac. A zároveň tromfom vo vesmírnych pretekoch, ktoré medzi sebou práve vedú viaceré ázijské krajiny.
Kým v nedeľu Čína štartovala na Mesiac, India poslala svoju sondu rovno na Mars. Jej Mars Orbiter dokončil na obežnej dráhe Zeme posledný zo série manévrov a sonda, prezývaná tiež Mangalján, sa vydala na cestu k Marsu. Doraziť má v septembri.
„Fáza, počas ktorej vesmírna loď obiehala Zem, sa práve skončila,“ oznámila podľa BBC Indická kozmická agentúra. „Sonda je v poriadku a všetky systémy fungujú normálne.“
Vedecký výskum
Aj štart čínskej misie vyzeral dobre a v polovici decembra sa tak tretí čínsky výlet na Mesiac priblíži k miestu pristátia. Zhruba vo výške sto metrov nad mesačným povrchom zabrzdia motory pristávací modul a automatické systémy začnú hľadať ideálne miesto na pristátie.
„Špeciálne kamery pohľadajú rovnú plochu,“ hovorí pre čínsku televíziu CCTV poradca vedeckého tímu Ou-jang C'-jüan. „Potom, keď bude modul zhruba štyri metre nad povrchom, sa jeho motory zastavia.“
Čína aj India tvrdia, že ich misie majú vedecký význam. Mesačná misia chce už krátko po pristátí namieriť svoje teleskopy na Zem, a pomocou ultrafialového ďalekohľadu napríklad skúmať magnetosféru Zeme.
India zas hovorí o prieskume atmosféry Marsu a hľadaní metánu. Jeho prítomnosť pritom nedávno nepotvrdilo vozidlo Curiosity, aj keď staršie pozorovania zo Zeme a kozmických sond naznačovali, že v atmosfére Marsu sa metán aspoň občas vyskytuje.
Ázijské pokroky
Aj keď sa obe ázijské krajiny navzájom pretekajú vo svojej kozmickej snahe, stále im aspoň čiastočne pomáhajú skúsenejšie vesmírne organizácie.
Európska vesmírna agentúra napríklad poskytuje Číne údaje zo svojich pozemských pozorovacích staníc. A americký Národný úrad pre letectvo a vesmír, ktorý k Marsu nedávno poslal ďalšiu vlastnú sondu Maven, bude zase s Indiou spolupracovať pri vyhodnocovaní nazbieraných údajov.
Napriek tomu India aj Čína pomaly, no systematicky dobiehajú vyspelejšie štáty. Pri Indii sa už rozpráva o jej vlastných astronautoch, Čína chce zase v budúcom desaťročí pristáť s ľuďmi na Mesiaci a v kozme vybudovať vesmírnu stanicu.
