CAMBRIDGE. Autisti zažívajú extrémnejšiu verziu sveta, ktorý poznáme my. Pre viac ako 90 percent z nich sú zvuky hlučnejšie, farby jasnejšie a dotyk môže spôsobiť nepríjemné rozrušenie.
Nová štúdia naznačuje, že autisti zároveň trpia aj synestéziou, čo je choroba, pri ktorej sa premiešavajú vnemy z jednotlivých zmyslov.
Väčšina ľudí so synestéziou nevníma svoj stav ako príťaž, mnohí si ho dokonca užívajú.
Myseľ má ďalšiu vrstvu
Synestetici napríklad môžu vnímať zvuky symfónie ako vlniace sa klbko farieb.
Čierne písmeno „A“ môže vyvolať vnem jasnej červenej farby. Ľudia s touto poruchou tvrdia, že vnemy sa nedajú porovnávať s bežnou predstavivosťou, no zároveň si uvedomujú, že prebiehajú len v ich mysli a nie v reálnom svete.
„Ich skúsenosť je niekde na pomedzí. Nie je ani domnelá, ani externá. Je to proste ďalšia vrstva v ich mysli,“ povedal neurovedec Simon Baron-Cohen z univerzity v Cambridgei, ktorý štúdiu viedol. Synestézia bola v ojedinelých prípadoch spájaná s autizmom aj v minulosti.
Baron-Cohen, ktorý študuje obe poruchy, bol presvedčený, že obe sú si podobné natoľko, aby sa ich vzťah preskúmal dôslednejšie. Vedci si v súčasnosti myslia, že synestéziu spôsobujú nadbytočné prepojenia medzi neurónmi. Podobné presýtenie je aj jednou z možných príčin autizmu.
Utiahnu sa do seba
Kým u synestetikov sa nerovnováha môže prejavovať bohatým prepojením zmyslových vnemov, pre autistov môže byť premiešanie zmyslov také rušivé, že sa utiahnu do vlastného sveta.
Tím Barona-Cohena poslal online dotazníky skupine dospelých ľudí, ktorí trpeli autizmom alebo Aspergrovým syndrómom.
Podľa výsledkov štúdie zverejnených v časopise Molecular Autism sa u ľudí s autizmom vyskytovala synestézia trikrát častejšie, ako je bežné.
Zo 164 autistických ľudí spĺňalo kritériá synestézie 31, teda približne 18,9 percenta. V kontrolnej vzorke to bolo 7,2 percenta.
„Veľkosť rozdielu nás prekvapila – takmer pätina ľudí s autizmom má tiež synestéziu. Je pozoruhodné, že toto prepojenie nebolo zdokumentované už skôr,“ povedal Baron-Cohen.
Podľa výskumníka môže pomiešanie zmyslov v prípade oboch porúch súvisieť s nadbytočnými prepojeniami neurónov, ktoré sú bežne orezané v ranom detstve popri vývoji.
Pri autizme aj synestézii orezanie pravdepodobne neprebieha tak, ako je bežné a prepojenia pretrvajú aj v dospelosti. Nový výskum by mohol pomôcť pri ďalšom skúmaní autizmu, ale aj pri love na „gény autizmu“.
Autor: Elizabeth Norton
