BRATISLAVA. Neďaleko od hviezdy sa náhle rozjasní. Nie je to dobrá správa, snímky z vesmírnych sond totiž naznačujú, že kométa ISON sa zrejme začala rozpadať.
Extrémna blízkosť našej hviezdy pomaly ničí teleso, ktoré sme podľa prvých správ mali na rannej oblohe sledovať aj bez ďalekohľadov. No všetko naznačuje, že z takzvanej kométy storočia napokon nič nebude.
Žiarivá brázda sa vo štvrtok stáča okolo Slnka a v prvých hodinách to vyzerá, že sa už nevynorí. Americká kozmická sonda pozorujúca Slnko nijaký objekt nevidí, vedci hovoria, že kométa zrejme zanikla.
Po pár hodinách však prichádzajú nové zábery z iného vesmírneho observatória. A na nich sa nachádza jasný vesmírny objekt. Vedci preto cez víkend zisťovali, či z telesa ISON zostalo aj kometárne jadro, alebo sa od Slnka vzďaľujú iba jeho zvyšky.
Roztrhať kométu
Nebolo to totiž príjemné stretnutie. Kométu letiacu rýchlosťou viac ako tristo kilometrov za sekundu zohriala hviezda zhruba na tritisíc stupňov. To už je teplota, pri ktorej sa vyparujú skaly, nieto ľad, z ktorého sú podobné telesá z Oortovho mraku zložené.
Ak preto ISON prelet okolo Slnka prežila, bol by to malý astronomický zázrak.
„Uvidíme, či teda zostal malý kúsok, alebo sa jadro úplne rozpadlo a my vidíme iba úlomky, ktoré pokračujú ďalej v ceste,“ hovorí pre magazín Nature Gerhard Schwehm z Európskej vesmírnej agentúry.
Práve rozpad telesa je totiž v takejto situácii najpravdepodobnejší. Dôvodom však nie je iba teplota, ale aj vplyv ohromného telesa, okolo ktorého kométa prelietava.
„Pri veľkom slapovom pnutí, čo je rozdiel síl na protiľahlé strany kometárneho jadra, ku ktorému dôjde pri prechode v blízkosti hmotného telesa, sa môže časť jadra odlomiť,“ vysvetľuje pre SME aj Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV.
„Alebo sa môže celkovo rozpadnúť. Zhruba tretina nám známych komét prešla v minulosti takýmto rozpadom.“
Ak je však kométa dosť veľká, zaniknúť nemusí. Pri optimistickom scenári by to mohol byť aj prípad ISON, odhadovalo sa, že jej jadro môže mať čosi medzi polovicou až dvomi kilometrami.
Posledné zábery európsko-americkej sondy SOHO však v nedeľu naznačovali skôr to, že od Slnka sa vzďaľujú iba trosky. Definitívnu odpoveď však dá až analýza žiarenia, ktoré zachytili napríklad vesmírne sondy.
Sneh v pekle
Kométa astronómov prekvapovala vlastne už od okamihu, keď ju minulý rok v septembri objavili. Podľa amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) sa pri približovaní k Slnku rozjasňovala a pohasínala nečakaným spôsobom. A potom okolo hviezdy preletela zhruba vo vzdialenosti milión kilometrov nad jej povrchom.
„Boli to absolútne pekelné podmienky,“ dodáva pre Guardian britský astronóm Tom Kerss. „Asi nikdy nebol lepší okamih na použitie frázy o šanci snehovej gule v pekle.“
V nedeľu to však po niekoľkých nádejných dňoch vyzeralo, že táto snehová vločka to napokon predsa len neprežila.
