Nechcel byť lekárom ako jeho otec. Zdalo sa mu, že chodiť od jedného pacienta k druhému nie je práve najpohodlnejší spôsob života a po absolvovaní biochémie sa Frederick Sanger (13. 8. 1918 - 19. 11. 2013) rozhodol radšej pre vedu. Bolo to správne rozhodnutie, nakoniec získal dve Nobelove ceny za chémiu.
Sanger celý život miloval prácu v laboratóriu, a to dokonca aj potom, ako sa stal uznávaným odborníkom. Pomáhal zistiť, ako fungujú ľudia na tej najdrobnejšej úrovni a jeho práca napokon umožnila dekódovať ľudský génom.
Sám pritom ukázal, ako sa aminokyseliny spájajú, aby vytvorili inzulín - za čo dostal Nobelovu cenu v roku 1958. V roku 1980 ho zase švédska Kráľovská akadémia vied ocenila za objav metódy na prečítanie molekulárnych písmen, ktoré genetický kód vytvárajú.
„Bol som v pozícii, keď som si viac-menej mohol robiť čokoľvek, čo som chcel," spomínal podľa amerického denníka New York Times. „A v mojom prípade to bolo skúmať," zdôraznil. Zvyčajne aj dodal, ako nemal rád učenie či byrokratickú administratívnu prácu.
