BRATISLAVA. Eske Willerslev konečne dostal povolenie a vybral sa do petrohradskej Ermitáže. Ruské múzeum ho práve pustilo k svojej zbierke dávnych kostí a vedec z Kodanskej univerzity mohol odobrať vzorky z ramena sibírskeho chlapca, ktorý žil niekedy pred 24-tisíc rokmi. Boli to najstaršie vzorky moderného človeka, ktorých genóm sa odborníkom podarilo sekvenovať. A zároveň záhada.
Po mesiacoch práce si Willerslev myslel, že celú snahu môže zahodiť. Keď vedci preskúmali takzvanú mitochondriálnu DNA, zostali zaskočení.
Dáta ukazovali, že DNA patrí komusi z Európy, nanajvýš západnej Ázie, no určite nie z východu, z miest, kde archeológovia objavili pozostatky. Dánsky vedec preto predpokladal, že ich vzorky čosi kontaminovalo a výskum na viac ako rok prerušil.
Teraz však jadrová DNA z tých istých kostí rozpráva rovnaký príbeh. A chlapec sa nielenže ponášal na Európanov, gény ukázali aj to, že má priveľa spoločného s pôvodnými obyvateľmi Ameriky. Podľa štúdie v magazíne Nature tak sú Indiáni čiastočne Európanmi a Západoázijcami.
Sibírske kosti
„Dúfali sme, že kosti by nám mohli povedať čosi o ranom osídľovaní Ameriky,“ vysvetľuje pre prestížny magazín Willerslev. „Tento jedinec vyzeral ako Európania a ľudia zo západu Ázie. No strhujúce bolo zistenie, že mal signatúry, ktoré dnes vidíte len u pôvodných obyvateľov Ameriky.“
Vďaka chlapcovi z pravekého sibírskeho náleziska Mal'ta dokázali genetici povedať, že Indiáni môžu významnú časť svojich predkov vystopovať v západnej Euroázii. A znamená to, že sú výsledkom rozsiahleho kríženia rôznych skupín, z ktorých vznikli dnešné ázijské a európske populácie.
„V istom okamihu minulosti sa vetva východných Ázijcov a vetva západných Euroázijcov stretli a mali medzi sebou veľa sexu,“ dodáva paleogenetik Willerslev.
Odborníci teraz predpokladajú, že časť východázijských ľudí sa pred tisícročiami vydala na sever a niekde v oblasti Sibíri narazila na ľudí zo západu - teda skupinu, z ktorej pochádzal aj chlapec z Mal'ty. Ich spoloční potomkovia sa potom vydali ďalej na východ, až skončili v Amerike.
Spoloční predkovia
Willerslevov výskum tak konečne odpovedal na staršie nejasnosti. Vedci už dlhšie poznajú medzi Indiánmi znaky, ktoré hovoria o európskych predkoch. Niektorí si preto mysleli, že dôvodom by mohli byť kolonizátori z novovekej Európy.
Táto genetická „kontaminácia“ sa však objavovala naprieč celým kontinentom, čo by modernú Európu prakticky vylučovalo.
Ramenné kosti sibírskeho chlapca však ukázali, že celý príbeh je oveľa starší. Dnešní Európania a pôvodní obyvatelia Ameriky sú príbuzní. A majú spoločných prapredkov, ktorí žili pred desiatkami tisíc rokov.
