HOUSTON, BRATISLAVA. Stalo sa to pred pätnástimi rokmi, dňa 20. novembra 1998. Ruskú Zarju, ohromné vesmírne zariadenie, nesie výkonný trojstupňový Proton na obežnú dráhu.
Je to prvý kúsok najväčšieho a najambicióznejšieho medzinárodného vesmírneho projektu ľudstva. Zhruba o dva týždne k ruskému modulu doráža americký raketoplán Endeavour a pripája k Zarji modul Unity. Rodí sa Medzinárodná vesmírna stanica ISS, projekt približne za sto miliárd dolárov.
„Boli sme tej noci v riadiacom stredisku v Houstone, sledovali štart Zarje, podobne ako množstvo ďalších ľudí z programu,“ hovorí podľa Space.com Bill Bastedo, ktorý pracoval na štarte americkej Unity. „Bol som presvedčený, že sa s ňou dokážeme spojiť.“
Prví obyvatelia sa na stanicu vybrali v októbri o dva roky neskôr a odvtedy sú na ISS astronauti a kozmonauti. Vykonávajú rôzne pokusy či sledujú dlhodobý vplyv mikrogravitácie i odlúčenia od rodiny na človeka.
„Ťažko uveriť, že to je už pätnásť rokov,“ dodáva v stanovisku NASA Bob Cabana, ktorý v roku 1998 velil raketoplánu Endeavour. „No ukázalo nám to, že mimo našej planéty už nie sme výskumníci z ktorejkoľvek krajiny. Sme bádatelia z planéty Zem.“
Prostriedky na stanicu sú v súčasnosti vyčlenené do roku 2020, predpokladá sa však, že fungovať by mohla až do roku 2028.
