Energiu zo Slnka čaká prielom, môže byť lacná ako ropa

Nový materiál môže priniesť rádovo lacnejšiu solárnu energiu.

Solárne panely z perovskitu môžu byť rádovo lacnejšie a efektívnejšie ako súčasné modely.(Zdroj: Ilustračné - SITA/AP)

BRATISLAVA. Solárna energetika je na prahu prielomu, ktorý by zo Slnka mohol urobiť masovo rozšírený zdroj energie.

Nasledujúca generácia solárnych panelov, ktorá by namiesto tradičného kremíka využívala minerál perovskit, by podľa dvoch štúdií zverejnených v časopisoch Nature a Science mohla byť výrazne efektívnejšia aj lacnejšia ako súčasné modely.

Keď fotón svetla dopadne na solárny článok, vytlačí z pôvodného miesta elektrón, čo vytvára elektrický prúd.

Na rozdiel od dnes používaných kremíkových panelov je však možné pohyb elektrónov v perovskitovom článku presne nasmerovať a vytvoriť stabilný prúd bez toho, aby elektróny museli prechádzať do iného materiálu.

Chytia celé spektrum

Perovskit
Materiál vyskytujúci sa v prírode ako oxid titaničito-vápenatý.
Jeho šturktúra pripomína kocku s odrezanými rohmi.
Upravené formy dokážu. efektívne zachytávať svetlo vo viditeľnom spektre.
Dá sa vyrobiť lacno a z bežne dostupných látok.
Foto: CC/Rob Lavinsky/WIKIMEDIA

Tím Andrewa Rappa z Pennsylvánskej univerzity teraz v časopise Nature opísal druh perovskitu, ktorý je schopný zachytávať svetlo vo viditeľnom spektre, čo z materiálu robí vhodného kandidáta na využitie pri výrobe energie zo slnečného žiarenia.

Perovskit sa v prírode vyskytuje ako oxid titaničito-vápenatý, no je možné doň začleniť aj ďalšie chemické prvky.

„Fotovoltický efekt rodiny materiálov, ktorú sme vytvorili, prechádza naprieč celým slnečným spektrom,“ citoval Rappa portál Nanowerk.

Jeho tím dokáže pri výrobe materiálu mierne meniť jeho zloženie, čím rozšíri svetelné spektrum, ktoré panel zachytí.

Lepšie a lacnejšie

Perovskitové články by mohli na elektrinu premeniť až polovicu zachyteného slnečného svitu, čo je viac ako dvojnásobok súčasného štandardu.

Vďaka vyššej efektivite zaberajú menšiu plochu, čo znižuje cenu inštalácie a prevádzky. V porovnaní s bežnými panelmi sa vyrábajú oveľa jednoduchšie a nepotrebujú nijaké exotické materiály.

Podľa časopisu Economist sa cena za watt solárnej elektriny v súčasnosti pohybuje okolo 80 dolárových centov.

Tím Henryho Snaitha z Oxfordskej univerzity opísal v štúdii zverejnenej v časopise Science solárne články, ktorých náklady na watt sú 40 centov.

Profesor predpokladá, že pri priemyselnej výrobe môže cena klesnúť ešte o polovicu, čo by náklady na solárnu energiu posunulo do blízkosti fosílnych palív.

Problémy ešte prídu

Napriek tomu, že vedci za posledné roky dramaticky zlepšili efektivitu technológie perovskitových článkov, viacerí upozorňujú, že ku komerčnému využitiu nového materiálu je ešte dlhá a komplikovaná cesta.

Keďže materiál je pomerne nový, nebolo napríklad možné otestovať jeho trvanlivosť. Ak sa ukáže, že nové články nedokážu fungovať dlhodobo, bude ich praktické využitie v energetike nulové.

„Je to skvelá práca, ale vo veľmi ranom štádiu. Na vytvorenie solárneho článku potrebujete mnoho ďalších vecí,“ komentoval pre portál MIT Technology review nový výskum Ramamoorthy Ramesh z univerzity v kalifornskom Berkley.

doi:10.1038/nature12622

Pôvodná verzia článku používala používala jazykovo nesprávny výraz silikón na označenie kremíkových panelov. Chybu sme opravili v utorok o 8:45.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  3. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  6. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  8. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  9. Inteligencia vo všetkom
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  1. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  2. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  5. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  6. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  7. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  8. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  9. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  10. Ekonomický a účtovný softvér Humanet oslavuje
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 23 941
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 607
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 564
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 444
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 6 251
  6. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 4 834
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 4 358
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 709
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 946
  10. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 560

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Milan Kňažko: Fico klame, keď tvrdí, že nevedel, kam sa sťahuje

Keď nie ste aktívny v obrane svojich práv, prídete o ne, tvrdí MILAN KŇAŽKO.

DOMOV

Pri kontrole pošty sa Danko môže pozrieť do zahraničia

Preverovanie zásielok robí aj pošta. Obálky však neotvárajú.

KOMENTÁRE

Bez Radičovej, bez Kisku a bez obáv: v čom majú Mihál s Beblavým nevýhodu

Postačia úroveň a normálnosť na úspech v politike? Alebo budú práve naopak, hendikepom?

Neprehliadnite tiež

Mopslík zmenšoval iné psy. Ukázali najrozsiahlejší strom psích plemien

Do spoločných skupín patria aj psy, ktoré sa na seba vôbec nepodobajú.

Ako sa zo starých fliaš stanú lepšie batérie

Drvené sklo namiesto uhlíka môže byť novým krokom vo vývoji lítiových batérií.

Hacker premenil 2 milióny hardvérov na nefunkčné tehly

Škodlivý kód môže napadnúť aj set-top boxy.

Veľké finále sa začalo. Sonda Cassini sa prvýkrát vnorila medzi prstence a Saturn

Sonda začína finále nabité vedou, nakoniec zhorí ako meteoroid.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop