SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Záhadný objekt prekvapil vedcov, nemal existovať

Teleso za Neptúnom nepasuje do najrozšírenejších vedeckých teórií.

Kuiperov pás vedcov stále prekvapuje.Kuiperov pás vedcov stále prekvapuje. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ – NASA/JPL)

BRATISLAVA. Je to jedno z najzvláštnejších miest v našej slnečnej sústave. Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov sme si mysleli, že skôr nudný región s maličkým Plutom neprinesie veľa prekvapení. No potom začali astronómovia narážať na ďalšie objekty, tisícky telies.

V Kuiperovom páse za dráhou Neptúna sa to podobnými objektmi hemží, až napokon Pluto prišlo o pozíciu planéty. Našli by ste tam totiž množstvo jeho trpasličích kolegov, dokonca väčších ako bývalá planéta. Teraz vedci v regióne narazili na ďalšiu záhadu.

Na viac ako šesťstokilometrové teleso 2002 UX25, ktoré má príliš nízku hustotu. Dokonca až takú nízku, že keby ste ho mohli ponoriť do obrovského bazéna, zostalo by plávať na hladine.

Nepasuje do modelov

Fakty
Ako zisťovali hustotu?

Asi 650-kilometrový objekt 2002 UX25 objavili v roku 2002.

V roku 2005 Hubblov vesmírny ďalekohľad narazil na jeho mesiac.

Vďaka dôkladnému preskúmaniu dráh mohli vedci odvodiť hustotu materského telesa.

Odhaduje sa na okolo 0,82 gramu na kubický centimeter, čo je menej ako hustota vody.

„Toto je najväčší pevný objekt v našej slnečnej sústave s nameranou hustotou menšou, ako má čistý vodný ľad,“ píše v štúdii pre magazín The Astrophysical Journal Letters Mike Brown.

Nízka hustota takéhoto veľkého telesa je však iba začiatkom. Podľa starších hypotéz by totiž nič podobné nemalo jestvovať: malé telesá by síce mohli mať relatívne nízku hustotu, no ako z nich postupne vznikajú väčšie objekty, aj vďaka gravitácii by sa mali v priemere zahusťovať.

V princípe by tak na konci ostali menšie, relatívne málo husté telesá a väčšie, hustejšie trpasličie planéty.

Nové výsledky však ukázali, že 2002 UX25 do tohto scenára nepasuje. Je priveľký a zároveň s primalou hustotou. Z takýchto telies by zrejme vôbec nemohli vzniknúť trpasličie planéty ako napríklad Eris - najhmotnejšia trpasličia planéta, väčšia ako Pluto. Znamenalo by to, že naša slnečná sústava mohla vzniknúť inak, ako opisujú najrozšírenejšie teórie.

„Nízky podiel skál pri systéme 2002 UX25 výrazne sťažil vysvetlenie sformovania väčších objektov bohatých na skaly,“ dodáva Brown. „A to pri každom štandardnom zrážacom scenári.“

Nová hypotéza

Vedci zatiaľ netušia, či vyše šesťstokilometrové teleso v Kuiperovom páse je iba zvláštnou anomáliou, či sa mýlia naše teórie o vzniku kozmických objektov, prípadne či nedošlo pri meraniach hustoty k nejakej zásadnej chybe.

Ak by však 2002 UX25 bol štandardným objektom, jeho existenciu by mohla podľa magazínu Nature vysvetľovať úplne nová hypotéza. V časoch mladej slnečnej sústavy sa v Kuiperovom páse najskôr vyformovali najväčšie, napokon husté telesá.

Vzájomné zrážky z nich však „zlúpali“ vonkajšie, najmä ľadové vrstvy. A až z nich sa vyformovali menšie, menej husté objekty – také ako 2002 UX25.

arXiv:1311.0553

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Návštevníci u sv. Michala a spev Moniky (týždeň podľa Schutza)

Z radu kajúcnikov je exštátna tajomníčka zrejme vôbec najvýbušnejší materiál.

Ústavnoprávny výbor vypočúva kandidátov na generálneho prokurátora.
Pavol Jarčuška počas tlačovej konferencie k aktuálnej pandemickej situácii.
Miesto atentátu na jadrového vedca.
Mária Kolíková

Neprehliadnite tiež

Tieň sondy Hajabusa 2 na povrchu asteroidu Ryugu.
Podcast Tech_FM

Výpredaje majú problém, všetko skupujú roboty

Čo spôsobujú nové technológie.

Vedátorský podcast

Čierne diery sú sochármi vesmíru

Rozhovor s Norbertom Wernerom.

Astronautka: Byť prvou ženou na Mesiaci by bolo ohromné

Jeanette Eppsová bude na Noci výskumníkov.

Astronautka Jeanette Epps.