Filipínci sú na tajfúny zvyknutí, keďže v priemere môže zasiahnuť súostrovie až desiatka búrok ročne. No ani zďaleka nie každá sa priženie od mora s ničivou silou ako tá posledná.
Meno pritom tropickej cyklóne vybrali dobre - v čínštine jeden z významov slova „HaiYan“ znamená „oko mora“. Stačilo sa pozrieť z vesmíru: dokonalý kruhový tvar a perfektne vyformované bezoblačné „oko“.
Supertajfún na pevnine
Keď Haiyan dosiahol na južnom cípe ostrova Samar pevninu, začal ju bičovať vetrom s rýchlosťou až 315 kilometrov za hodinu.
Ak by sa údaje o rýchlosti vetra potvrdili, tajfún by pokoril nielen legendárny hurikán Camille, ktorý v roku 1969 zdevastoval pobrežie amerického štátu Mississippi, ale ohrozil by aj pozíciu tajfúna Tip z roku 1979, ktorý bol dosiaľ najsilnejšou tropickou cyklónou, akú sme v novodobej histórii vôbec zaznamenali.
Spôsob, akým tajfún vznikol, ako sa vyvíjal a nakoniec aj fakt, že v priebehu necelých dvadsaťštyri hodín zosilnel z obyčajnej tropickej búrky na ničivý supertajfún, nám niečo hovorí aj o tom, že Haiyan musel mať na ceste k Filipínam ideálne meteorologické podmienky.
Jednou z najdôležitejších bola vysoká teplota oceánu. V čase, keď tajfún naberal na sile, dosahovala viac ako 30 °C, čo je pre oblasť západného Tichomoria takmer o stupeň viac, ako je dlhodobý priemer. Dôležitý bol aj čas, ktorý búrka strávila nad teplým oceánom, a smer, ktorým sa pohybovala. Teplo z oceánu jej umožnilo dosiahnuť ohromnú silu.
Môže za to klíma?
Je otázne, či sila tajfúna bola výsledkom pôsobenia klimatickej zmeny, alebo nie. Jednoduchá odpoveď neexistuje. Hľadať príčinnú súvislosť medzi vznikom konkrétneho tajfúna a globálnym otepľovaním je problém.
Ak tu nejaká súvislosť je, existuje najmä v štatistickom zmysle: čo znamená, že klimatická zmena zvyšuje pravdepodobnosť výskytu takýchto extrémov počasia.
Uvažovať však možno aj vo fyzikálnejšej rovine, pretože dnes už do istej miery vieme povedať aj to, že ak tajfún nad tropickými oceánmi vznikne, má v súčasných teplejších a vlhších podmienkach lepšie predpoklady dosiahnuť vyššiu intenzitu a teda aj deštruktívnejšie účinky.
Len čo sa hurikán alebo tajfún nad oceánom vyformuje, vyvíja sa vo fyzikálnych podmienkach, ktoré sú v súčasnosti odlišné od tých, ktoré sme tu mali napríklad v polovici 20. storočia. Teplota prízemnej atmosféry a oceánov je v súčasnosti minimálne o pol stupňa vyššia, ako to bolo pred šesťdesiatimi rokmi.
Okrem toho, atmosféra dnes obsahuje o štyri percentá viac vlhkosti ako na začiatku sedemdesiatych rokov. Toto všetko sú ingrediencie, ktoré v príhodných poveternostných podmienkach môžu spôsobiť, že tajfún z pohľadu sily „exploduje“. Znamená to, že v priebehu krátkeho času (aj menej ako dvadsaťštyri hodín) sa dokáže rozvinúť z priemerne silnej tropickej búrky do supertajfúna.
Budú častejšie
Takýto scenár sledoval aj Haiyan. A keďže sa planéta bude veľmi pravdepodobne otepľovať aj naďalej, treba počítať s tým, že tajfúny ako Haiyan alebo hurikány ako Katrina sa budú objavovať častejšie, ako to bolo v 20. storočí. K tomuto záveru dospela aj posledná správa IPCC.
Autor pracuje na Ústave fyziky atmosféry AV ČR
Na Filipíny prichádza pomoc
Filipínska vláda bojuje proti rabovaniu vojakmi a zákazom vychádzania.
MANILA, BRATISLAVA. Zákaz vychádzania, obmedzenie slobody pri tvorbe cien, vojaci a policajti na každom kroku. Vo filipínskom Taclobane takto bojujú s rabovaním, ktoré sa spustilo po piatkovom príchode tajfúna Haiyan, ktorý zabil asi desaťtisíc ľudí a 660tisíc pripravil o domovy. Najviac postihnutý bol práve 220tisícový Tacloban a jeho okolie.
Dôvodom rabovania bolo najmä to, že ľudia nemali po príchode tajfúna dostatok potravín a pitnej vody. Cesty boli neprejazdné, zásoby teda prichádzali najmä zo vzduchu, čo však tiež komplikovali zničené letiská.
To sa začína meniť. Pomoc krajine sľúbilo 28 krajín, spolu by mala presiahnuť 40 miliónov eur (slovenská vláda prispieva 20 tisícmi, viaceré mimovládky spustili zbierky).
K Filipínam Američania poslali aj lietadlovú loď USS George Washington, ktorá kotvila v Hongkongu a na palube má päťtisícčlennú posádku. Spolu s ďalšími menšími plavidlami prinesie na Filipíny humanitárnu pomoc, zásoby a zdravotnícky personál.
Pre telá, ktoré nemohol nikto odpratať, hrozí podľa odborníkov aj vznik epidémie cholery. Problémom môžu byť aj potraviny, ktoré ľudia rabovali, nikto totiž nevie posúdiť, či sú zdravotne vyhovujúce.
Matúš Krčmárik
Autor: Jozef Pecho
