BRATISLAVA. Jednu z najväčších slabostí novorodencov nevidieť: týždne po narodení sú bábätka náchylné na infekcie, pretože ich imunitný systém ešte nefunguje naplno.
Jestvuje množstvo teórií, ktoré to vysvetľujú a teraz tím výskumníkov pridal ďalšiu. Potlačenie imunity v skorom živote môže predchádzať zápalom vnútorností u dojčiat, keďže zároveň dochádza ku kolonizácii užitočnými baktériami.
Vypnúť a zapnúť
Novorodenci, na rozdiel od starších detí, sú náchylnejší na rôzne infekcie a môžu zomrieť. Dôvod je nejasný – a vysvetlení môže byť viac než jedno.
Jedna z hypotéz napríklad tvrdí, že podobne ako mozog, pľúca či zvyšok tela sa imunitný systém poriadne nevyvinul. Ďalšia zase, že matka podobne ako jej plod potlačili imunitu, takže sa navzájom neodmietnu. Naštartovanie imunity trvá novorodencom zhruba mesiac.
Sing Sing Way z cincinnatského Detského nemocničného a medicínskeho strediska chcel lepšie pochopiť tento proces. Spolu s tímom boli vedci zvedaví, či prenos imunitných buniek z dospelých jedincov naštartuje imunitu. Preto vstrekli takéto bunky zo sleziny dospelej pokusnej myši šesťdňovým mláďatám. A nič sa nestalo.
Mladé boli rovnako náchylné na škodlivé baktérie ako kontrolná vzorka. Vedci navyše zistili, že vstreknuté bunky prestali pracovať.
Potom Wayova skupina urobila presný opak – dospelým myšiam dali imunitné bunky od novorodencov. Tie boli pri mladých neaktívne, no pri dospelých zvieratách sa zapli.
Aj u ľudí?
Vedci podľa štúdie v magazíne Nature zistili, že kľúčom by mohli byť zvláštne receptory. Zamerali sa na imunitné bunky, z ktorých sa neskôr vyvinú červené krvinky. Dochádza tam k expresii povrchového receptora CD71, ktorý spôsobuje imunitnú supresiu iných buniek.
Keď tím vypol asi šesťdesiat percent CD71, nasledoval silný zápal vnútorností mladých myší. Way a jeho tím tiež zistili, že ako myš dospieva, čoraz menej buniek nesie tento receptor. To naznačuje, že už netreba potláčať imunitu.
Otázne teraz je, či pozorovania Wayovho tímu platia aj na ľudské bábätká. Ľudský imunitný systém sa totiž vyvíja inak ako ten myší.
Autor: Jennifer Couzin-Frankel, ScienceNow
