SME

Kvety voňali už v čase dinosaurov

Kvitnúce rastliny vznikli o viac ako sto miliónov rokov skôr, než sa dosiaľ predpokladalo.

Kvitnúce rastliny sú staršie.Kvitnúce rastliny sú staršie. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ – FOTOLIA)

LONDÝN, BRATISLAVA. Európa ani Amerika v tom čase neexistovali. Boli len dve prapevniny – Laurázia a Gondwana, medzi ktorými sa rozprestieral oceán Tethys. Život sa tu šíril pomaly, keďže obdobie triasu sa začalo po najhoršom pozemskom vyhynutí druhov.

Kým sa život obnovil a rozšíril, ubehlo množstvo rokov. No nakoniec práve v tomto čase sa zrodili úplne prvé dinosaury a cicavce. Teraz navyše vedci zistili, že v tomto období vzniklo aj niečo iné. Kvitnúce rastliny.

Opeľovali ich chrobáky

Paleontológovia objavili peľové zrná s mikroskopickými rysmi typickými pre kvitnúce rastliny. Dobre zachované fosílie sú podľa štúdie v magazíne Frontiers in Plant Science staré viac ako 243 miliónov rokov a datujú sa do čias prvých dinosaurov. Znamená to, že rastliny kvitli o sto miliónov rokov skôr, ako si vedci doteraz mysleli.

„Naše zistenia naznačujú, že pôvod kvitnúcich rastlín má svoje korene oveľa hlbšie,“ povedal podľa LiveScience paleontológ Peter Hochuli z zürišskej univerzity vo Švajčiarsku.

Práve jeho tím našiel peľové zrnká vo Švajčiarsku a v Barentsovom mori na severe Škandinávie. Pomocou laserového skenovania vedci získali ich trojrozmerné obrazy a identifikovali tak až šesť rôznych peľových zŕn.

Rastliny sa museli vyvinúť z vyhynutých druhov blízkych ihličnanom či z papradí. Ich kvety zrejme opeľovali chrobáky, keďže včely neexistovali.

Nájdené fosílie svedčia aj o tom, že kvitnúce rastliny museli byť veľmi rozmanité. Oblasti, kde ich našli, boli totiž v čase triasu v subtropickom pásme, pričom podnebie vo Švajčiarsku bolo oveľa suchšie. Rastliny tak zvládali širokú škálu prostredí.

Záhadu nevyriešili

Novo nájdené skameneliny môžu pomôcť vysvetliť, ako sa kvitnúce rastliny šírili, členili a prežili. Aj dnes sú totiž dominantnou formou rastlinného života.

„Kvitnúce rastliny boli poslednou skupinou rastlín uvedených v dejinách Zeme,“ povedal podľa NBCnews Hochuli. „Ide o úspešnú skupinu, od ktorej dnes závisia všetky suchozemské ekosystémy vrátane ľudstva.“

Predkovia kvitnúcich rastlín sú však pre vedcov stále záhadou.

„Zatiaľ nie sú známi žiadni priami predkovia kvitnúcich rastlín,“ povedal Hochuli. „Pri niektorých skupinách existuje podozrenie, že sú si veľmi podobné, ale dôkazy sú slabé.“

DOI: 10.3389/fpls.2013.00344

AD: Kvety voňali už v čase dinosaurov

Pôvodný vedecký článok nepôsobí dôveryhodne, a to ani botanicky, ani stratigraficky. Chýba akýkoľvek dôkaz, že sa jedná o krytosemenné rastliny. Treba povedať, že viacero rastlín môže mať „podobné” peľové zrná, čo ešte neznamená, že sa jednalo o krytosemenné „kvety” alebo čo i len o ich ekvivalenty.

Treba upozorniť, že aj pôvodne najstaršie, kriedové „kvety” sa napokon ukázali patriace do skupiny preangiospermov, čiže predchodcov krytosemenných rastlín.

Negatívne dôkazy sú tiež významné, pretože v triase a najmä jure poznáme státisíce rastlín, a žiadne kvety. Okrem toho poznáme z tohto obdobia okolo milióna vzoriek dobre zachovaného hmyzu, ale žiadnych opeľovačov. Obe skupiny (opeľovače aj s peľom na telách) sa objavujú na začiatku kriedy (145 milión rokov) s explóziou v strede kriedy.

Výnimku tvoria srpice, ktoré ale opeľovali známe skupiny unikátnych a vzácnych pre-angiospermov na jedinej lokalite. Čiže deklarácia o 100-milión rokov starších kvetov nie je podporená ani faktami ani úvahami.

Peter Vršanský, autor je paleontológ.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu