BRATISLAVA. Ryby omámené pervitínom môžu plávať aj v našich riekach. Drogy sa do vody dostávajú od narkomanov v splaškoch.
Aké množstvá drog a liečiv končia v odpadových vodách, prvýkrát skúma vedecký tím zo Slovenskej technickej univerzity.
Rieši aj to, ako by sa dali škodlivé látky odstraňovať z odpadových vôd ešte pred ich vypustením do riek.
S mnohými si príroda nevie poradiť, môžu preniknúť až do zdroja pitnej vody alebo ich zjeme v rybách.
Petržalka užíva pervitín
Vedci z fakulty chemickej a potravinárskej technológie najprv spracovávali vzorky vody z troch čistiarní – z ústrednej v bratislavskej Vrakuni, v Petržalke a v Piešťanoch. Sledovali tridsať typov drog a 60 typov liečiv.
„Analýzy prvých vzoriek z jari ukázali, že máme veľmi vysokú spotrebu pervitínu,“ vraví vedúci projektu Igor Bodík z STU.
Spomedzi devätnástich európskych miest, ktoré sa zložením odpadových vôd zaoberali, Bratislava skončila na piatom mieste.
Vyššie množstvá na tisíc obyvateľov namerali iba vo fínskych mestách Helsinki a Turku, v nórskom Osle a Českých Budějoviciach. Zo zahraničia zatiaľ porovnávali údaje z roku 2011, na tohtoročné čakajú.
V Bratislave badať v užívaní drog rozdiely, v Petržalke zachytili viac pervitínu, v ústrednej čistiarni vo Vrakuni zas dominoval kokaín.
Cez víkend narástli v oboch čistiarňach hodnoty extázy.
„Potvrdilo sa, že ide o víkendovú drogu. V Piešťanoch to nebolo až také viditeľné, čo zrejme súvisí s tým, že je to kúpeľné mesto a obyvatelia, respektíve kúpeľní hostia užívajú drogy bez ohľadu na to, aký je deň,“ podotkol Bodík.
Marihuana v prírode
Cez tráviaci systém sa dostávajú do splaškov aj zvyšky marihuany.
Najviac našli v Petržalke, zaradila sa medzi prvých desať európskych miest s najvyššou spotrebou marihuany. Stále však výrazne zaostáva za Amsterdamom, Barcelonou alebo Parížom.
Kým marihuana a jej účinná látka sa v prírode bez problémov rozloží, syntetické drogy nie.
„Teraz zisťujeme, ako by sa dala čo najefektívnejšie odstraňovať v čistiarni,“ hovorí člen vedeckého tímu Tomáš Mackuľak.
Keď lieky neliečia
Veľkým problémom sú aj antibiotiká, ktoré čistiarne nevedia odstraňovať a vypúšťajú ich do prírody. Mnohé sú také agresívne, že ich príroda nedokáže zlikvidovať a môžu ohroziť aj pitnú vodu.
Mackuľak vraví, že nebezpečné sú hlavne epileptiká alebo analgetiká ako diklofenak, ktorý sa používa napríklad pri bolesti zubov. V Nemecku už zachytili v pitnej vode jeho malé množstvá.
„Diklofenak sa v prírode ťažko rozkadá a časom môže prejsť do spodných vôd.“
Nakoľko je pitná voda na Slovensku ohrozená drogami a liečivami z odpadových vôd, doposiaľ žiadny vedecký tím nerozpracoval.
Aj svetlo pomáha
Tím STU chce do štyroch rokov v laboratóriu prísť na to, ako by mali čistiarne zneškodňovať nebezpečné látky, ktoré v prírode ostávajú.
Mackuľak upozorňuje, že rieka má samočistiace schopnosti. Mnohé liečivá dokážu odstrániť lístie, riasy, slnečné žiarenie. „Účinky viacerých látok degraduje aj svetlo.“
STU spolupracuje na projekte s Juhočeskou univerzitou. Takmer 214-tisíc eur naň získala od Agentúry na podporu výskumu a vývoja.
Koľko drog a liečiv je v splaškoch, budú zisťovať aj v ďalších slovenských mestách.
V Českej republike už majú výsledky z desiatich kanalizačných sietí. V Plzni podľa servera idnes.cz bola najväčšia spotreba heroínu, v Prahe prevažoval kokaín, v Brne extáza, v Ústí nad Labem a Ostrave pervitín.
