Prečo potrebujeme vedieť, či sa takzvané ťažké prvky šíria či kedysi sa šírili naprieč galaxiami?
„Ťažké prvky sú úzko späté s našim životom. Krátko po vzniku vesmíru by sme v ňom našli len vodík a hélium, no keď sa poobzeráme okolo seba, vidíme živé organizmy tvorené uhlíkom, dýchame atmosféru zloženú z dusíku a kyslíku, lietame v hliníkových lietadlách alebo cestujeme po železných koľajniciach - ťažké prvky sú všade okolo nás. Nie sme tiež odkázaní len na našu planétu - ťažké prvky nájdeme vo vzdialených hviezdach a objektoch mimo našej galaxie, napríklad v horúcom plyne v kopách galaxií.“
Ako vznikli?
„Dnes vieme, že tieto prvky vznikli jadrovou fúziou vo hviezdach a otázka, ktorú sme našim výskumom zodpovedali je, ako sa z nich rozšírili do celého vesmíru.“
Aj my máme v sebe čiastočky, ktoré pochádzajú z inej galaxie?
„S veľkou pravdepodobnosťou áno. Galaxie rastú vzájomnými zrážkami a tým, že na ne padá plyn z medzigalaktického priestoru. Tento plyn potom chladne a vznikajú z neho hviezdy a planéty. Časť atómov v ľudskom tele mohla teda vzniknúť veľmi ďaleko a postupne sa dostať až k nám. Fascinujúce je však aj niečo iné - ako tvrdíme v článku, časť ťažkých prvkov, ktoré dnes vo vesmíre pozorujeme, vznikla v ešte mladom vesmíre, viac ako pred desiatimi miliardami rokov. Niektoré atómy v našom tele teda nemusia byť len poslami z ďaleka, ale aj z dávnej minulosti.“
Je takéto putovanie prvkov galaxiami anomália alebo normálny proces?
„Náš záver je, že to nie je anomália. Dozvedeli sme sa, že galaxie v mladom vesmíre vychrľovali ťažké kovy do okolitého medzigalaktického priestoru.“
Čo nám to hovorí o mladom vesmíre?
„Keď začali vznikať kopy galaxií, ťažké prvky už museli existovať, čiže museli vzniknúť dávno, ešte v mladom vesmíre. Ťažké prvky vznikajú vo hviezdach, ktoré ich potom počas výbuchov supernov uvoľnia do okolitého priestoru. Rýchle formovanie hviezd v mladom vesmíre bolo sprevádzané mnohými výbuchmi supernov, ktoré obohatili medzigalaktický plyn ťažkými prvkami, ktoré môžeme dnes pozorovať v kopách galaxií.“
Ako bude výskum pokračovať?
„V článku tvrdíme, že ťažké kovy sa nachádzali v medzigalaktickom plyne ešte predtým, než sa stal súčasťou kopy galaxií v Perzeovi. Ak je táto interpretácia správna, chemické zloženie iných kôp galaxií bude podobné - túto domnienku však treba podporiť pozorovaním. Momentálne teda pracujeme na pozorovaniach iných kôp a hľadaní ťažkých kovov v nich.“
Ako sa spolupracovalo s Japonskou vesmírnou agentúrou?
„Máme vynikajúcu spoluprácu. Pracujeme na príprave ďalšej družice, ktorá bude pozorovať vesmír v röntgenovej oblasti spektra. Vypustiť by ju mali v roku 2015. S Japoncami pracujeme na príprave pozorovacieho programu pre prvý rok tejto družice.“
Je ťažké publikovať v Science či Nature?
„Aby bol článok publikovateľný v Science alebo Nature, objav musí byť nový a všeobecne dôležitý. Článok tiež musia schváliť traja nezávislí odborníci. Ale keď máte vhodný materiál pre tento magazín, tak to až také ťažké nie je.“
Aký je rozdiel medzi robením najšpičkovejšej vedy v zahraničí a vedou na Slovensku?
„Norbert: Na túto otázku sa mi odpovedá ťažko, lebo nemám osobné skúsenosti s robením vedy na Slovensku. Pracujem v zahraničí už takmer desať rokov, od ukončenia štúdia na univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Osobne si myslím, že ak chceme robiť špičkovú vedu, je veľmi dôležité nebáť sa pýtať ťažké otázky, aj keď nájsť na ne odpoveď si vyžaduje veľa času a úsilia.“
Prečo?
„Norbert: Pred štyrmi rokmi sme mali na Stanfordovej univerzite debatu o tom, aké pozorovanie skúsime navrhnúť pre Japonskú družicu Suzaku. Ja som vtedy navrhol ambiciózny projekt, ktorý vyžadoval dva týždne pozorovacieho času (pozorovacie projekty si obyčajne vyžadujú len jeden až dva dni pozorovacieho času). Reakcia mojich kolegov bola, že je to bláznivý nápad, dosť bláznivý na to aby sme to skúsili, lebo dáta, ktoré nám toto pozorovanie poskytne budú stáť za to. Nakoniec bol tento projekt implementovaný ako jeden z kľúčových projektov družice ("Suzaku Key Project"). Vyžiadal si veľa úsilia, Ondrej na tomto projekte tvrdo pracoval dva roky, ale stálo to za to.“
