BRATISLAVA. Sú to drobné čiastočky, z ktorých je vyskladaný celý vesmír. Naše stoly aj stoličky, klávesnice či počítače, dokonca naše telá sa aspoň čiastočne zrodili zo vzdialených hviezd.
V slnkách totiž vznikajú ťažšie chemické prvky a na konci ich života, keď hviezdy umierajú v ohromnej explózii, sa takéto prvky dostávajú do medzihviezdneho priestoru. Supernovám vďačíme za to, že neskôr môžu vzniknúť pevné planéty a na nich, ako v prípade Zeme, dokonca život.
Vedcov však dlho trápila odpoveď na otázku, či takéto udalosti prebiehajú len vnútri galaxií, alebo môžu chemické prvky putovať aj medzi jednotlivými galaxiami do medzigalaktického priestoru. A ak môžu, ako v týchto divokých časoch asi vyzeral vesmír.
Teraz na takéto otázky odpovedala štúdia v najprestížnejšom vedeckom magazíne Nature. Jej hlavným autorom je Slovák Norbert Werner, ktorý pôsobí na americkej Stanfordovej univerzite. Spoluautorom je aj jeho slovenský študent Ondrej Urban.
Rovnako či rôzne?
Ako zistiť, či sa kovy, ako napríklad železo, kedysi dostávali von zo svojich materských galaxií?
Vedci riešenie hľadali pomocou japonskej družice Suzaku. Röntgenové observatórium poslala Japonská vesmírna agentúra do kozmu už v roku 2005 a medzinárodný tím dostal na zariadení dva týždne pozorovacieho času.
Na začiatku však bola hypotéza. Ak ťažšie prvky zostávajú iba vo svojich galaxiách, pri pohľade na galaktické kopy narazia astronómovia a astrofyzici na ich nerovnomerné rozloženie, ktoré bude kopírovať jednotlivé galaxie. Jednoducho, kdesi bude takýchto prvkov viac, inde, najmä v medzigalaktickom priestore, zase menej.
Ak ich bude všade približne rovnako, znamená to, že kovy leteli až do priestoru medzi galaxiami a mohli sa stať súčasťou medzigalaktického plynu.
Vedci sa preto zahľadeli na kopu galaxií Perzeus. A ich domnienka bola správna: naozaj narazili na stopy železa v horúcom plyne, ktorý zapĺňa priestor medzi jednotlivými galaxiami. Výsledkom bolo zistenie, že ťažké prvky sa predsa len šírili medzi galaxiami a chemické prvky putujú až do medzigalaktického priestoru.
„Videli sme, že železo je v medzigalaktickom plyne rozložené nezvyčajne rovnomerne,“ hovorí Werner vo vyhlásení Japonskej vesmírnej agentúry. „Tvrdíme, že ťažké kovy sa nachádzali v medzigalaktickom plyne predtým, než sa stali súčasťou kopy galaxií,“ dodáva pre SME.
Zistenie o šírení železa je však iba časťou vedeckého výsledku. Možno ešte zaujímavejšie je poznanie, že niektoré z prvkov, ktoré dnes vo vesmíre pozorujeme, vznikli veľmi dávno - možno až pred desiatimi miliardami rokov.
Znamená to dokonca, že niektoré čiastočky našich vlastných tiel nielen pochádzajú z vesmírnej diaľky, ale zrejme i z obdobia, keď bol vesmír ešte stále relatívne mladým miestom - keďže veľký tresk nastal pred 13,8 miliardami rokov.
A iné kopy galaxií?
Takýto mladý vesmír bol relatívne divokým miestom plným ohromných hviezdnych explózií. Miliardy vybuchujúcich sĺnk vtedy vytvorili ťažké prvky a superhmotné čierne diery v srdciach galaxií dodávali celému kozmickému systému ďalšiu energiu.
„Kombinovaná energia vesmírnych fenoménov musela byť dostatočná na to, aby vychrlila väčšinu kovov z galaxií,“ dodáva aj Ondrej Urban. „Obohatila a premiešala medzigalaktický plyn.“
Odborníci predpokladajú, že ich objav nie je výnimočný len pre kopu Perzeus. Aj chemické zloženie iných kôp galaxií by malo byť podobné, čo sa teraz pokúsia dokázať.
Pre ľudí to môže znamenať nasledujúce: na najzákladnejšej úrovni sme starší, než si väčšina z nás myslí. A aspoň čiastočne pochádzame z miest, ktoré sa nachádzali vo vzdialených galaxiách.
Viac o práci Norberta Wernera a Aurory Simionescu si môžete prečítať na blogu www.earthinpink.com.
