BRATISLAVA. Mohol to byť náš najväčší, najdávnejší nepriateľ. Pred stovkou miliónov rokov dávne prahady naháňali drobné cicavce, ktoré boli predkami moderných primátov. O štyridsať miliónov rokov neskôr si hady vyvinuli schopnosť používať jed a stali sa pre našich zvieracích predkov ešte nebezpečnejšími.
No kým si niektoré druhy vyvinuli odolnosť, praprimáty sa naučili brániť inak: zlepšili svoj zrak a mozog a stali sa expertmi na hadie problémy. A takýto nástroj na odhaľovanie hrozieb majú primáty vo svojich hlavách dodnes, čo naznačuje nová štúdia v odbornom magazíne Proceeding of the National Academy of Sciences.
Tím Lynne Isbellovej sledoval mozgy dvojice makakov, ktoré sa s hadmi predtým nikdy nestretli. Vedci zistili, že v evolučne najstarších častiach mozgu sa nachádzajú neuróny, ktoré extrémne dobre reagovali na hrozbu od plazov.
Stačilo im ukázať fotografiu a mozog začal nielen reagovať, no špeciálne neuróny zareagovali dokonca ešte rýchlejšie než iné neuróny a na iné hrozby.
„Toto je prvá neurovedecká podpora hadocentrickej evolučnej teórie,“ zdôrazňuje podľa magazínu Science Isbellová.
Niektorí vedci si myslia, že práve hady ako veľmi špecifická hrozba môžu za to, že dnes majú primáty i napokon ľudia oči na prednej strane tváre a v mozgu silný dôraz na vizuálne centrá. Táto hypotéza je však stále považovaná skôr za kontroverznú.
