BRATISLAVA. Ešte pred niekoľkými rokmi sme si mysleli, že to sú zbytočné kúsky. Drobný odpad v našej DNA, ktorý nekóduje žiadne bielkoviny a nemá nijaký zmysel.
Dnes však vieme, že táto takzvaná odpadová DNA môže mať kľúčovú úlohu pre fungovanie génov. Môžu to byť totiž akési prepínače, ktoré riadia činnosť jednotlivých génov.
Práve niektoré z týchto prepínačov môžu byť zodpovedné za to, ako napokon vyzeráme. Naznačuje to nová štúdia v magazíne Science. Vedci vďaka myšiam zistili, aký vplyv majú tieto oblasti v DNA na výslednú podobu našej tváre.
Drobné zmeny
Fakty
Odpadová DNA
Nekóduje bielkoviny, dlho ju považovali za odpad.
Ukázalo sa, že môže fungovať ako prepínače, ktoré riadia činnosť génov.
Tieto prepínače môžu byť aj ďaleko od svojich génov.
„Chceli sme zistiť, ako sú pokyny na vybudovanie ľudskej tváre vložené do DNA,“ vysvetľuje pre BBC korešpondujúci autor výskumu Axel Visel. „Niekde tam musí byť návrh, ktorý definuje, ako bude tvár človeka vyzerať.“
Aby tento návrh medzinárodný tím odhalil, vybral si pokusné hlodavce. Pri vývine myších embryí vedci sledovali, ako fungujú gény i prepínače. Zistili, že viac ako stovka takýchto prepínačov nejako súvisela s vývinom tváre.
Následne si tím Axela Visela a Catie Attanasiovej vybral tri a v rôznych skupinách experimentálnych zvierat ich vypol. Výsledky potom porovnali s normálnymi hlodavcami.
Ukázalo sa, že v jednom prípade viedlo vypnutie k jemnej zmene tváre, ktorá sa v porovnaní s kontrolnou skupinou predĺžila. Zmenil sa aj tvar lebky.
Budúca liečba?
Nové zistenia by mohli pomôcť v lepšom pochopení niektorých porúch - napríklad rázštepu pery či podnebia.
„Vďaka nášmu myšaciemu modelu je možné, či dokonca pravdepodobné, že pri niektorých mutáciách takéto prepínače hrajú svoju úlohu,“ dodáva pre New Scientist Visel. „To by mohlo viesť k lepšej diagnostike, možno dokonca prevencii či liečbe takýchto porúch.“
