Jedno májové ráno roku v roku 2010 som skoro spadol zo stoličky. Vo svojom e-maili som našiel správu zo Spojených štátov, ktorá pochádzala od známej globálnej biotechnologickej firmy Syngenta.
Pýtali sa, či by sme s nimi nechceli spolupracovať na vývoji novej metódy na stanovenie alergénnych proteínov v pšeničnom zrne. Keďže máme prvotriedne vybavenie na výskum i skúsenosti, tak som, samozrejme, súhlasil.
Pre vedca je to dosť neštandardná situácia, pretože väčšinou musíme o financie na výskum žiadať grantové agentúry a vypracovávať rozsiahle návrhy výskumných projektov. Musíme byť zároveň pripravení na veľkú frustráciu v prípade, že nám grantová agentúra projekt neschváli.
Ale v tomto prípade financie na výskum prišli za nami. Takže nasledujúce dva roky sme vyvíjali metódu na stanovenie alergénnych proteínov v pšeničnom zrne. Metóda je založená na hmotnostnej spektrometrii, čiže meraní hmotnosti molekúl.
Táto metóda umožňuje stanoviť aj veľmi malé množstvá alergénnych proteínov. Na rozdiel od imunologických metód, ktoré sa bežne využívajú na stanovenie alergénov, naša proteomika založená na hmotnostnej spektrometrii vie naraz stanoviť desiatky (alebo dokonca stovky) alergénnych proteínov. Takže, potenciál je veľký.
Výsledky výskumu sme tento rok publikovali v dvoch popredných časopisoch v odbore proteomika. V septembri som výsledky dokonca prednášal na svetovom kongrese v Japonsku. Ale toto nie je dôležité, dôležité je to, že ide iba o jeden z mnohým príkladov, ako sa slovenská veda postupne posúva dopredu.
Musíme si zvyknúť na to, že slovenská veda sa pomaličky, ale iste stáva celosvetovo uznávanou značkou.
Pomáhajú tomu aj investície do slovenskej vedeckej infraštruktúry, ktorých sme svedkami v posledných rokoch.
Autor: Martin Hajduch, biológ
