BRATISLAVA. Má viac ako štyridsať metrov. Na odpaľovacej rampe v kozmickom centre Satiša Dhawana na ostrove Šríharikota stojí štvorstupňová raketa.
Je koniec tohto mesiaca a na štart sa pripravuje najambicióznejšia indická vesmírna misia. Jej cieľom je vyslať k nášmu červenému planetárnemu susedovi sondu, ktorá zakotví na obežnej dráhe Marsu.
Už prvé kroky budú ťažké. Ak nosná raketa nezlyhá, vynesie takzvaný Mars Orbiter na obežnú dráhu Zeme. Po eliptickej dráhe tam môže indický prístroj krúžiť najneskôr do konca novembra, potom šesťkrát zasiahnu motory a pošlú misiu na cestu k inej planéte.
Ak všetko pôjde dobre, po tristo dňoch India nielenže zaparkuje pri inej planéte, ale zároveň sa dostane na čelo ázijských kozmických pretekov, ktoré medzi sebou čoraz intenzívnejšie vedú Čína s Indiou. Dosiaľ majú navrch komunisti.
Poraziť Čínu
Fakty
Mars Orbiter
Prvá indická sonda k Marsu.
Misia stála takmer 70 miliónov dolárov.
Odštartuje po 28. októbri.
K Marsu poletí 300 dní.
„Koniec novembra je pre nás ten deň D,“ hovorí pre The Hindu K. Radhakrišnan, šéf indickej vesmírnej organizácie. „Potom musí sonda opustiť vplyv Zeme. Ak zmeškáme túto príležitosť, budeme musieť čakať ďalších dvadsaťšesť mesiacov.“
Indická misia na Mars vznikla rýchlo. A na jej počiatku bol vlastne čínsky neúspech, keď sa v roku 2011 krajina pokúsila vyslať na Mars sondu Jing-chuo-1.
Čína však stavila na Rusov a jej prístroj bol súčasťou misie Phobos-Grunt. Tá uviazla na obežnej dráhe našej planéty a neskôr sa zrútila do Tichého oceánu. Aj s čínskou sondou, ktorá mala dva roky obiehať okolo cudzej planéty.
India na to zareagoval tak, že za pätnásť mesiacov pripravila svoju vlastnú misiu k Marsu. Jej Mars Orbiter, neformálne prezývaný Mangalján, vychádza z misie Čandraján-1, ktorá letela k Mesiacu. A bol to úspech, sonda vďaka spolupráci s americkou NASA dokonca narazila na vodu.
„Ak by India porazila Čínu, viete si predstaviť tú národnú hrdosť,“ vysvetľuje pre BBC Pallava Bagla, autor knihy Cieľ: Mesiac o indickom vesmírnom programe. „A práve táto hrdosť je jednou z kľúčových súčastí tejto misie.“
Aj ďalšie krajiny
Vyše tonová sonda však nemá iba dokázať to, že India zvládne k Marsu vystreliť, dopraviť a na obežnej dráhe zaparkovať sondu.
Aj keď test takýchto technológií je možno najdôležitejšou zložkou misie, sonda na palube nesie päticu vedeckých prístrojov. Budú sledovať povrch a atmosféru planéty a pátrať napríklad po metáne. Ten môže byť stopou po prípadnom živote, americké vozidlo Curiosity však na žiaden metán vo svojom okolí nenarazilo.
Napriek tomu chce po metáne pátrať nielen India, ale aj Európa, ktorá podobnú misiu plánuje na rok 2016. Nevraviac o americkej misii Maven, ktorá štartuje k Marsu už tento november. Ich cieľom je preskúmať atmosféru planéty, ďalším krokom totiž bude už pátranie po dnešnom či minulom živote.
