s pre prísne opatrenia. Najväčším problémom sú akumulátory z niklu a kadmia, ktorých škodlivosť býva často podcenená. Pri štyroch miliónoch mobilov predstavujú akumulátory váhu 300 až 400 ton. Analýzy triedenia odpadu ukázali, že staré mobily už skončili v odpade a teda už sú problémom pre životné prostredie. Veľa konzumentov ani nevie, že existuje zber akumulátorov. Ešte lepšie by bolo odovzdať celý mobil po skončení jeho funkčnosti v obchode. Staré mobily ako elektronické prístroje majú cenné kovové časti, ktoré by mohli byť znovu použité. Experti sa vyjadrujú za celoplošný zber. Jednotlivé európske krajiny dokazujú, že je možné 95 percent týchto malých „bômb“ odchytiť a znovu využiť. Úspešný systém pre takýto zber má Švajčiarsko, Nórsko a Holandsko, kde majú v obchodoch s elektronikou krabice na zber takéhoto odpadu. Zber je financovaný zákazníkom. Poplatok za recykláciu predstavuje časť ceny produktu. V Rakúsku to ešte takto nefunguje, čo vidno už len pri zbere baterií – len 47 percent je zrecyklovaných, zvyšok končí na smetisku. Ľudia potrebujú motiváciu – kto si kúpi nový mobil, dostane peniaze za starý. Kritizované je pomalé realizovanie smernice európskej únie pre elektrospotrebiče a elektroniku. Podľa nej by mal byť bezplatný zberný a recyklingový systém pre elektrošrot vyvinutý najskôr v roku 2005.
V Rakúsku sa v súčasnosti používa viac než 6 miliónov mobilov, okrem spomínaných 4 miliónov prístrojov vyradených z funkcie. Jedným z dôvodov nárastu odhodených prístrojov je fakt, že provideri dávajú mobily pri novom prihlásení zadarmo. A preto majú tieto telefóny imidž produktu na zahodenie. Nikel a kadmium pôsobia jednak škodlivo na organizmus osoby a navyše sa tieto prvky a ich zlúčeniny dostávajú do potravinového obehu a poškodzujú flóru, faunu a nepriamo zasa ľudí. Aj lítium (z novších akumulátorov obsahujúcich ióny lítia) je leptavá látka, poškodzujúca prírodné prostredie. Ak sa akumulátory dostanú do odpadu, škodlivé látky cez skládky preniknú do podzemnej vody a spaľovanie prispieva k značnému zaťaženiu prírodného prostredia. Rakúsky parlament už v roku 1991 vydal nariadenie, že podniky na všetkých úrovniach sú zaviazané preberať od zákazníka staré batérie a akumulátory. Je dôležité konať, lebo prognózy predpokladajú, že v roku 2006 bude mať mobil skoro každý človek. Už teraz používa mobil 72 % obyvateľstva. Rakúsko v tejto oblasti zaujíma v Európe 3. miesto za Nórskom (77 %) a Talianskom (74 %). Rakúsky ekologický inštitút vypracoval na požiadavku ministerstva pre životné prostredie štúdiu, kde podrobne analyzuje ekologické a sociálne dôsledky informačnej spoločnosti. Konkrétne majú zostaviť koncept pre užívateľskú brožúrku, ktorá opíše ekologický potenciál nových technológií. V štúdii bude poukázané na to, akými rôznorodými spôsobmi zaťažujú počítače a mobily životné prostredie. Podľa prvých prieskumov je napriek existencii týchto nových technológií spotreba papiera stále rovnaká.
Okrem legislatívnych opatrení sú dôležité aj konkrétne kroky. Odborníci sa snažia riešiť spomínané problémy dvoma spôsobmi. Jednak chcú zlepšiť metódy spracovania odpadu, jednak sa snažia o výrobu ekologicky nezávadných mobilov a akumulátorov.
O vývin lepšej metódy pre spracovanie niklu, olova, plastov a jedovatých ťažkých kovov obsiahnutých v mobiloch sa snažia výskumníci Frauenhofer-inštitútu (www.izm.fhg.de) v Berlíne. S tzv. „EE-Toolbox“ môžu výrobcovia mobilov zachytiť už pri návrhu modelov všetky použité látky a optimovať opätovnú použiteľnosť. Tieto dáta spoľahlivo ukážu, ktoré metódy recyklingu sú obzvlášť dôležité a mala by sa im viac venovať pozornosť. Vedci odhadujú, že do roku 2002 by mala byť na celom svete používaná 1 miliarda mobilov. A čeliac rastúcemu množstvu elektrošrotu je len otázkou času, kedy sa výrobcovia budú musieť zaviazať, zobrať si staré mobily naspäť.
Nemecká pobočka Motoroly www.motorola.de predstavila prvý ekologický prototyp mobilu model V2288 už v novembri minulého roku. Pri výrobe telefónu prijateľného pre prírodné prostrdie sa pri letovaní pracuje s materiálom, ktorý neobsahuje železo, a pri výrobe vodivých platničiek PWB a ochranných krytov vyneecháva bróm. Ochranný kryt pozostáva z recyklovateľného plastu. Začiatkom tohto roku začala Motorola v spolupráci so Swisscom tieto mobily testovať. Motorola je spolu s firmami Ericsson, Nokia a Panasonic členom iniciatívy, ktorá testuje možnosti recyklovania mobilov.
Výrobcovia sa nesnažia len o výrobu ekologicky nezávadných ochranných krytov mobilov, ale aj o menej škodlivé akumulátory. Výskumníci heidelbergskej univerzity (www.uni-heidelberg.de) vyvinuli patent na uloženie elektrickej energie v batériách, ktoré sa dajú znovu nabiť. Akumulátor pozostáva z organickej zlúčeniny Chinon, dá sa ľahko vyrobiť, biologicky rozložiť a keďže neobsahuje žiadne jedovaté ťažké kovy, je prijateľný pre životné prostredie. Okrem toho bude môcť byť energia dvakrát tak husto „nabalená“ ako v pôvodných niklovo-kadmiových alebo niklovo-kovohydroxidových akumulátoroch, ktoré používajú oxidy ťažkých kovov pri akumulácii. Štruktúra organického nosiča energie sa dá meniť a materiál sa môže prispôsobiť špecifickým potrebám. Batéria, spracovaná v ľahko formovateľných fóliách, by mohla byť nasadená v mobilných telefónoch. Výhodou sú vlastnosti podobné plastom, nízka hmotnosť a vysoká výkonnosť. Chinonový akumulátor už patentovali už v Nemecku a pripravuje sa jeho patentovanie aj v Európe. Na ďalšie zdokonaľovanie technológie sa momentálne hľadajú licenční partneri.
Autor: Natália Ewiaková
