Má len štrnásť rokov a jeho rodičia si myslia, že majú pod kontrolou jeho internetovú identitu. Denne sa pozerajú na jeho Facebook účet a sú spokojní, že nezdieľa nevhodné veci a vyjadruje sa veľmi slušne.
No v skutočnosti je len jedným z množstva detí, ktoré sa do počítačov vyznajú lepšie ako ich rodičia a ukazujú im špeciálne len to, čo chcú, aby videli. Nepoznajú tak jeho on-line tvár, netušia, čo sa mu naozaj páči a ani to, aký ostrý vie byť v diskusiách.
Väčšina rodičov vôbec nevie, kde sa ich deti zapájajú do internetových rozhovorov. Facebook totiž nie je jediným miestom, kde mladí trávia voľný čas –sú tu Twitter, rôzne uzavreté diskusné fóra či slovenské sociálne siete.
Na Facebooku je takmer každý
Fatky
Čo potrebujú vedieť deti?
K profilom majú prístup aj cudzí ľudia, neprezrádzaj preto o sebe viac ako, je to nevyhnutné.
Ak ťa niekto na sociálnej sieti obťažuje, zablokuj ho a okamžite to nahlás rodičom, prípadne správcovi siete.
Nikdy neprezrádzaj svoje telefónne číslo či adresu.
Hoci je tvoj profil súkromný, môže sa k videám a fotografiám dostať niekto nepovolaný. Dobre si preto premysli, čo zverejníš na sociálnej sieti alebo diskusnom fóre
Ťažko by ste medzi deťmi hľadali obľúbenejšie weby, ako sú sociálne siete. V minuloročnom prieskume spoločnosti Orange sa k ich využívaniu priznalo až 88 percent slovenských detí starších ako dvanásť rokov.
Na Facebooku by ste ich pritom vôbec nemali nájsť. Svetová sociálna sieť vo svojich podmienkach zdôrazňuje, že zaregistrovať sa môžu iba osoby staršie ako trinásť rokov. Prieskum však naznačuje, že na Facebooku v skutočnosti je skoro polovica menších detí vo veku od osem do jedenásť rokov.
Bežnou praxou je totiž vytvorenie účtu priamo rodičmi, prípadne deti pri registrácii klamú. A tento problém sa týka všetkých sociálnych sietí a diskusných fór, pričom dodnes nik neprišiel s jednoduchým riešením, ktoré by neobťažovalo zvyšných používateľov.
V staršom veku navyše deti odmietajú kontrolu rodičov a radšej si potajme založia účet, o ktorom rodičia vôbec netušia.
„Rodič by mal byť v prítomnosti dieťaťa, ktoré je na internete,“ hovorí detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková. Rodičia by podľa nej mali kontrolovať najmä mladšie deti. „Majú mu poradiť, aké informácie môže na sociálnych sieťach zdieľať.“
Pri deťoch do dvanásť rokov je však potrebné kontrolovať ich prihlasovacie údaje do jednotlivých účtov. Základom je však dôvera, psychologička odporúča vypestovať si takýto vzťah s potomkom a potom mu poskytnúť aj kúsok súkromia.
Základná otázka však zostáva: kedy je vhodný čas na digitálne osamostatnenie sa? No tu univerzálna odpoveď nejestvuje a ku každému dieťaťu treba pristupovať individuálne.
V Amerike sledujú študentov
Na Slovensku majú deti a študenti škôl stále relatívnu voľnosť. V Spojených štátoch je pritom bežným zvykom, že školy najímajú profesionálne firmy na kontrolu.
Takéto špecializované spoločnosti denne sledujú statusy, správanie na sociálnych sieťach a vyhodnocujú každý náznak nebezpečného správania sa.
Bránia sa, že takýmto spôsobom chcú predchádzať vážnejším problémom. Aktivisti ich však obviňujú z neprimeraných zásahov do súkromia.
„Dokonca aj vtedy, keď nie sú informácie na Facebooku súkromné, postup školy je obyčajným prenasledovaním,“ zdôrazňuje Lee Tien z organizácie Electronic Frontier Foundation.
Školy možno pracujú s otvorenými zdrojmi a sledujú len verejne dostupné informácie, napriek tomu však podľa neziskovej organizácie prekračujú hranice. Zásadný rozdiel v porovnaní so Slovenskom je však minulosť a ďalšie problémy, ktoré Amerika má.
Stráženie súkromia iných je vyústením závažných trestných činov z minulosti
„Američania majú vyššiu úroveň kontroly, čo súvisí s problémami z minulosti,“ vysvetľuje Šimčáková.
Na internete hľadajú zábavu
Len nedávno poskytli školy v Los Angeles študentom nové tablety od kalifornskej spoločnosti Apple.
Predstava bola, že technológie poslúžia ako učebná pomôcka. Preto tablety prispôsobili tak, aby slúžili na výučbu a nie na hranie hier. Študenti však v priebehu niekoľkých dní túto ochranu prelomili a na tablet si začali inštalovať zábavné aplikácie.
To, že o zábavu je väčší záujem, dokazuje aj už spomínaný prieskum na Slovensku. Podľa neho využíva internet na zábavu veľká väčšina osem- až jedenásťročných detí na Slovensku, pričom o informácie do školy sa zaujíma menej detí.
Pod takouto zábavou si môžete predstaviť nielen hry, ale najmä sociálne siete. Pritom už vo vekovej skupine dvanásť- až pätnásťročných platí, že na Facebooku nie je iba každé desiate slovenské dieťa. Ešte pred dvomi rokmi to bola iba polovica.
