BRATISLAVA. Bol koniec osemdesiatych rokov a okolo prelietala sonda Voyager 2. Keď míňala poslednú planétu slnečnej sústavy, mala relatívne jasnú úlohu: poriadne preskúmať okolie Neptúna, pohľadať prípadné nové mesiace a ďalšie objekty.
Sonda vtedy objavila aj Naiad, najbližší mesiac veľkej plynnej planéty. No hneď potom sa asi stokilometrové teleso stratilo. Okrem záberov americkej sondy nedokázali astronómovia naraziť na žiaden ďalší dôkaz jeho existencie. Teraz však vedci objavili na archívnych záberoch z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu maličký mesiac. Po viac ako dvoch desaťročiach sa Naiad ukázal.
Na starých snímkach
Fakty
Naiad
Objavila ho v roku 1989 sonda Voyager 2.
Má priemer asi sto kilometrov a krúži 23-tisíc kilometrov nad oblakmi planéty.
Našli ho na starších snímkach z roku 2004.
„Naiad bol naším unikajúcim cieľom, vlastne už odvtedy, ako Voyager opustil tento Neptúnov systém,“ hovorí podľa Universe Today Mark Showalter z kalifornského Inštitútu SETI.
Vedci sa však teraz pozreli na staršie zábery z kozmického teleskopu a viacero z nich skombinovali aj so snímkami z havajských ďalekohľadov. Výsledkom bola podľa oznámenia na stretnutí amerických astronómov v Colorade virtuálna expozícia a na nej drobný objekt, Naiad kúsok od materskej planéty.
Mesiac obiehal len zhruba 23-tisíc kilometrov nad mračnami Neptúna a celý objekt obkrúžil za sedem hodín.
„Je vždy vzrušujúce naraziť na nové výsledky v starých dátach,“ vysvetľuje Showalter. „Ale chceme objavovať ďalšie nové spôsoby, aby sme vedeli posunúť hranice toho, aké informácie dokážeme vytiahnuť z Hubblovej zásoby obrázkov.“
Problémom Naiadu je, že sa správa čudne. Práve to sťažuje astronómom ich prácu, keďže objekt sa zrýchľuje i spomaľuje, čo naznačuje výrazný vplyv ostatných Neptúnových mesiacov. A zároveň znamená, že celý systém je výrazne nestabilný a v ďalekej budúcnosti sa môže rozpadnúť.
Vystopovať ďalší
Astronómovia chcú svoju novú metódu vyskúšať aj na ďalších kozmických miestach. Sonda Voyager 2 totiž ukázala pri Uráne aj maličký mesiac Cordelia, na ktorý Hubblov vesmírny teleskop narazil až v roku 1997. A odvtedy ho nikto nevidel.
„To je môj posledný cieľ,“ uzatvára aj pre New Scientist Showalter. „A k tomu sa teraz blížime.“