NOBELOVE CENY

Nobelova cena: Chemici zobrali počítače a dali ľuďom lieky

Nobelova cena za chémiu ide za vytvorenie šikovných počítačových modelov. Vedci pomocou nich simulujú reakcie.

(Zdroj: Nobel Prize)

ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Nobelovu cenu za chémiu majú Martin Karplus, Michael Levitt a Arieh Warshel.

Švédska Kráľovská akadémia vied ocenila ich prácu za vývoj multiškálových modelov pre komplexné chemické systémy.

Vedci vytvorili šikovné počítačové modely, pomocou ktorých možno skúmať zložitý svet molekúl. Zobrali tak chémiu do kyberpriestoru.

Počítače a nové lieky

Fakty
Kedy udelia ceny

Pondelok: fyziológia alebo medicína

Utorok: fyzika

Streda: chémia

Štvrtok: literatúra

Piatok: mier

Pondelok 14. 10.: ekonómia

„Kedysi vedci vytvárali modely z plastových paličiek a guľôčok,“ píše vo svojom stanovisku Nobelova komisia. „Dnes všetko toto modelovanie zvládnu počítače.“

Práve trojica ocenených vedcov položila základy takýchto počítačových modelov. Vytvorili výkonné programy, ktoré sa využívajú nielen na pochopenie, ale aj na predpovedanie výsledkov chemických reakcií a procesov.

„Počítačové modely odzrkadľujú skutočný život,“ dodáva komisia vo svojom zdôvodnení tohtoročnej ceny. „A dnes sa stali kľúčovými pre väčšinu pokrokov v dnešnej chémii.“

Skutočné chemické reakcie, udalosti na úrovní molekúl a atómov sa odohrávajú veľmi rýchlo. Prakticky rýchlosťou svetla, keďže elektróny preskakujú z jedného atómu na iné.

Tradičné prístupy nedokázali čosi podobné sledovať v reálnom čase. Experimentátori tak boli odkázaní iba na statickú teóriu a svoje vlastné predstavy. Nedokázali však usledovať každý jednotlivý krok v každej reakcii.

To zásadne zmenili počítače a programy, ktoré procesy zvládnu nasimulovať. Chémia sa tak síce odohráva virtuálne, no vedci mohli krok po kroku sledovať, čo sa počas skutočných reakcii odohráva. Malo to praktické výsledky vo forme nových látok, vrátane liečiv.

Už si nemusia vyberať

Zásadným prínosom ocenenej trojice vedcov je spojenie dvoch svetov. Predtým si museli chemici vybrať, či chcú premýšľať v univerze newtonovskej fyziky, alebo sa radšej vyberú do tej kvantovej.

Obe mali svoje výhody aj nevýhody. Klasická fyzika dokázala opísať naozaj veľké molekuly. Navyše, jej rovnice neboli príliš zložité na rátanie. Zároveň však nedokázala simulovať chemické reakcie.

Kvantová fyzika reakcia zvláda. Jej problémom je, že na výpočty by vedci potrebovali ohromnú výpočtovú silu počítačov a aj tak by sa dostali len na úroveň jednoduchých molekúl.

Tohtoroční laureáti však podľa švédskej akadémie vytvorili akýsi kompromis: zobrali to najlepšie z oboch svetov fyziky a vytvorili metódy, ktoré použili z každého niečo. Výsledkom bol radikálny prelom v simulovaní chémie.

„Vyvinuli sme nástroje, ktoré nám ukázali, ako veci naozaj fungujú," vysvetlil nový nositeľ Nobelovej ceny Arieh Warshel.

„Mohli sme sa pozerať, ako sa to celé deje. A na to potrebujete počítače. Vďaka tomu môžete vytvárať lieky alebo, ako v mojom prípade, jednoducho zo zvedavosti.“

Ceny v minulosti

Nobelova cena za chémiu sa udeľuje od roku 1901 na základe poslednej vôle Alfreda Nobela z 27. novembra 1895.

V minulosti ju neudelili osemkrát, v rokoch 1916, 1917, 1919, 1924, 1933, 1940, 1941 a 1942. Dôvodom boli svetové vojny aj situácia, keď sa Nobelov výbor rozhodol prestížne ocenenie neudeliť a finančnú prémiu odložiť na ďalší rok.

Nobelovu cenu za chémiu získalo 162 vedcov, jeden z nich dvakrát. Výbor ocenil Fredericka Sangera v roku 1958 za jeho prácu na primárnej štruktúre proteínov, obzvlášť inzulínu a v roku 1980 (spolu s Walterom Gilbertom) za príspevky týkajúce sa určenia bázových postupností v nukleových kyselinách.

Zo všetkých laureátov tejto ceny boli dosiaľ len štyri ženy. Marie Curiová, predtým už držiteľka Nobelovej ceny za fyziku, sa stala laureátkou v roku 1911 za objav rádia a polónia a ďalšieho štúdia rádia.

Jej dcéra Irene spolu s manželom získali ocenenie v roku 1935 za syntézu nových rádioaktívnych prvkov. Nobelovu cenu za chémiu získali ešte Dorothy Crowfoot Hodgkinová (1964) a pred dvomi rokmi aj Ada Yonathová.

Najmladší laureát ocenenia mal 35 rokov, bol to práve Frédéric Joliot, manžel Irene Joliot-Curie. najstarší nositeľ mal 85, John B. Fenn získal Nobelovu cenu v roku 2002 za rozvoj ionizačných metód pre analýzu biologických makromolekúl hmotnostnou spektrometriou.

Dvoch laureátov Nobelovej ceny za chémiu prinútil Adolf Hitler, aby ocenenie neprijali. V roku 1938 to bol Richard Kuhn, ktorého ocenili za prácu na karotenoidoch a vitamínoch a o rok neskôr aj Adolf Butenandt ocenený za prácu o pohlavných hormónoch.

Ako funguje nominácia na Nobelovu cenu?

Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  1. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  3. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  4. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  7. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  8. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  9. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  10. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 549
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 487
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 472
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 750
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 660
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 966
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 969
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 413
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 927
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 489

Téma: Nobelove ceny


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Mika svoju kapacitu podľa SNS vyčerpal. Nahradiť by ho mohol Rezník

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

Neprehliadnite tiež

Ako dávni migranti zmenili Európsku DNA? Prišli len muži a kone

Tretia hlavná migračná vlna zanechala stopu v Európanoch až dodnes.

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu

Päť ústavov Slovenskej akadémie vied vytvára výskum, ktorý nestojí na pevných základoch, tvrdia výsledky nezávislého auditu.

Nová liečba by mohla napraviť poškodený sluch

Klinické testy na ľuďoch spustia do dvoch rokov.

Polovica internetovej komunikácie už prebieha v šifrách

Plošné špehovanie už nebude jednoduché. Začíname si chrániť aj každodennú rutinu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop