1.Vytvoriť zväzky
Zo sústavy menších urýchľovačov smerujú protóny (alebo jadrá olova) do Veľkého hadrónového urýchľovača. Zväzky častíc obiehajú 27-kilometrovým tunelom zhruba sto metrov pod zemou a postupne sa urýchľujú až na rýchlosť blízku rýchlosti svetla.
2.Dosiahnuť energie
Pred samotnými zrážkami obiehajú zväzky niekoľko hodín, až dosiahnu požadované energie. V roku 2012 vedci dosiahli energie približne 4 TeV na zväzok, čo sa predtým nikdy nepodarilo.
3.Zrážky
Po dosiahnutí požadovanej energie sa proti sebe krúžiace zväzky zrazia v obrovských detektoroch. Tie sú vysoké ako niekoľkoposchodové domy a za jedinú sekundu sa v nich zrážajú desiatky až stovky miliónov častíc. Zrážky sa následne zaznamenávajú, sledujú a vyhodnocujú.
4.Vyhodnotenie
Najťažšie je správne vyhodnotiť kvantum dát, ktoré detektory fyzikom dodávajú. Vedci na to využívajú štatistické nástroje, čo je zároveň dôvod, prečo sa objav častice ohlasuje až vtedy, keď pravdepodobnosť chyby dosiahne dohodnutú hodnotu: takmer jedna k dvom miliónom.
Komu dať Nobelovu cenu?
Aktuálnu nobelovku si zaslúžilo viac vedcov. Komisia vybrala dvoch.
BRATISLAVA. Odhady hovorili jasne: nobelovku za fyziku by mali dostať Higgs a Englert. V skutočnosti je to však s takzvaným Higgsovým mechanizmom a Higgsovým bozónom zložitejšie.
Hypotézu takmer naraz naformulovali tri rôzne tímy, dokopy šestica vedcov. Keďže sa však Nobelova cena udeľuje najviac trom fyzikom a žijúcich teoretikov je stále päť, výbor sa zrejme musel pri výbere rozhodnúť. Istý čas sa špekulovalo, že poruší vlastnú tradíciu a ocení viacerých. Okrem Higgsa a Englerta spolu s Broutom svoju štúdiu publikovali aj Gerald Guralnik, Tom Kibble a Carl Hagen. No boli poslední.
Ďalšou otázkou bolo, ako sa švédska akadémia vysporiada s CERN-om. Tisícky vedcov pracujúcich na Veľkom hadrónovom urýchľovači cena rovnako obišla. Napriek tomu, že práve oni objavili Higgsov bozón. V prípade ocenení za fyziku však platí, že nobelovky sa neudeľujú ani organizáciám. A to zrejme rozhodlo.
Tomáš Prokopčak
