AKTUALIZOVANÉ 16:05

Higgsov bozón dal fyzikom nobelovku

Peter Higgs a Francois Englert pomohli pochopiť, prečo veci okolo nás vôbec majú hmotnosť.

(Zdroj: CERN)


Pôvodný text sme nahradili článkom z tlačeného vydania SME.

ŠTOKHLOM, BRATISLAVA. Predstavte si to ako obrovskú miestnosť zaplnenú ľuďmi. A teraz máte niekoľko iných, ktorí sa potrebujú dostať od jedných dvier k druhým. Niektorým to pôjde ľahko, najmä neznámym, nezaujímavým osobám. Nič im nebude brániť v pohybe, preletia miestnosťou extrémne rýchlo, vlastne rýchlosťou svetla.

Lenže potom pošlite do tejto haly nejakú slávnu osobnosť. Všetci ostatní sa okolo nej nakopia, nahrnú, budú chcieť autogram a spoločné fotografie a známa osobnosť sa bude pohybovať iba pomaly. Možno pomalšie ako ktokoľvek neznámy, no najmä aj spolu s kopou ostaných fanúšikov.

Táto síce nepresná, ale stále relatívne pochopiteľná analógia vysvetľuje dôvod, prečo teoretickí fyzici Francois Englert a Peter Higgs dostali tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziku.

Švédska Kráľovská akadémia vied ich ocenila za teoretický objav mechanizmu, ktorý prispieva k nášmu pochopeniu pôvodu hmoty subatomárnych častíc a ktorý potvrdil objav častice experimentmi ATLAS a CMS na Veľkom hadrónovom urýchľovači.

Prečo je hmota

„Tohtoročné ocenenie je o niečom, čo je síce malé, no robí celý ten zásadný rozdiel,“ hovorí Staffan Normark, sekretár švédskej akadémie krátko po tom, ako oznámil tohtoročných laureátov. Tým rozdielom je totiž hmotnosť.

Ak sa poriadne poobzeráte okolo seba, vidíte stoly a stoličky, ulice a stromy, ľudí, autá či domy. Všetko, čo nás obklopuje, sú hmotné objekty. Tieto objekty sa skladajú z menších častí - molekúl. Molekuly zase z atómov, atómy - napriek antickým Demokritovým myšlienkam - z protónov, neutrónov a elektrónov. A ak sa vyberieme ešte hlbšie, aj takéto protóny sú stavebnice a ukrývajú dva druhy kvarkov.

Keby sme chceli poskladať celý hmotný svet okolo nás, v skutočnosti by nám postačili iba horný, dolný kvark a elektrón. No rovnako dôležité ako jednotlivé kúsky tejto skladačky sú pravidlá a sily, polia a interakcie, ktoré ich obklopujú.

Práve lepšie pochopenie takéhoto časticového zverinca a prakticky aj záchranu štandardného modelu urobili v roku 1964 Peter Higgs a dvojica Francois Englert a Robert Brout.

Ich mechanizmy totiž vysvetľovali, ako častice nadobúdajú hmotnosť, čoho dôsledkom bola aj existencia slávneho Higgsovho bozónu. Práve ten minulý rok ho objavili v podzemnom urýchľovači neďaleko Ženevy.

Francois Englert (vľavo) a peter Higgs. FOTO - SITA/AP

Objaviť bozón

„Je vzrušujúce, že tento rok ide Nobelova cena časticovej fyzike,“ komentoval ocenenie Higgsa s Englertom Rolf Heuer, generálny riaditeľ Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN). „Minuloročný objav Higgsovho bozónu, ktorý potvrdil platnosť Brout-Englert-Higgsovho mechanizmu, je výsledkom desaťročí snahy ľudí z celého sveta.“

Časticoví fyzici sa Higgsov bozón pokúšali objaviť viac než štyridsať rokov. Bez tejto základnej, kľúčovej zložky by bol takzvaný štandardný model nekompletný. Táto teória pritom dobre a presne vysvetľuje časť nášho vesmíru. Jej problémom je, že to veľmi pravdepodobne nie je všetok vesmír, dokonca je to len veľmi malá časť univerza.

Napriek tomu na jeho skúmanie, na ponáranie sa hlboko do tajomstiev hmoty potrebujú vedci obrovské zariadenia. A Peter Higss s Francoisom Englertom museli počkať, kým také inžinieri vytvoria a spustia.

Po desaťročiach hľadania sa tak až minulý rok podarilo overiť ich dávne myšlienky. V zrážkach zväzkov protónov vedci narazili na dlho očakávanú anomáliu. Fyzici vrátane tých zo Slovenska napokon na svojich detektoroch potvrdili Higgsov bozón, objav, pri ktorom sa okamžite špekulovalo o Nobelovej cene pre Petra Higgsa.

„Celý model totiž spočíva na existencii tejto častice,“ tvrdí vyhlásenie Nobelovho výboru. „ Je spojená s neviditeľným poľom, ktoré zapĺňa vesmír. A to pole je tam vždy, dokonca aj vtedy, keď sa nám vesmír zdá prázdny.“

Ceny v minulosti

Fakty
Kedy udelia ceny

Pondelok: fyziológia alebo medicína

Utorok: fyzika

Streda: chémia

Štvrtok: literatúra

Piatok: mier

Pondelok 14. 10.: ekonómia

Cenu Nobelpriset i fysik udeľuje Švédska kráľovská akadémia vied od roku 1901. Vychádza pritom zo závetu Alfreda Nobela z 27. novembra 1895, pričom ocenenie by malo byť udelené človeku, ktorý „urobil najdôležitejší objav či vynález na poli fyziky“.

Nobelovu cenu za fyziku neudelili v rokoch 1916, 1931, 1934, 1940, 1941 a 1942. Ocenenie dodnes dodnes udelili 106-krát, John Bardeen ho dokonca získal dvakrát (v rokoch 1956 a 1972).

Niekoľkokrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že výbor ocenil rodinných príslušníkov. Marie Curieová a jej manžel Pierre Curie sa laureátmi ceny stali už v roku 1903 za objav prirodzenej rádioaktivity.

O dvanásť rokov neskôr ocenili otca so synom, Williama Bragga s Lawrencom Braggom (najmladší laureát v histórii Nobelových cien, mal len dvadsaťpäť rokov) za ich analýzu kryštalickej štruktúry pomocou röntgenových lúčov.

Ešte trikrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že ocenenie získali otec aj syn, nikdy však spoločne.

Ženy získali iba dve Nobelove ceny za fyziku. Priemerný vek laureátov je 55 rokov.

Ako funguje nominácia na Nobelovu cenu?

Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 744
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 551
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 8 046
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 476
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 911
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 648
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 494
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 3 291
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 2 887
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 462

Téma: Nobelove ceny


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

KOMENTÁRE

Na obranu bratislavskej kaviarne

Kaviareň je so svojím dešpektom k spiatočníctvu pre vidiek trvalou výzvou.

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.

Neprehliadnite tiež

Civilizáciu Aztékov zničila európska zbraň, nevedeli proti nej bojovať

Za kolapsom rozvinutej juhoamerickej civilizácie môže byť aj pandémia paratýfusu.

Voda na Zemi aj vo vesmíre. Pozrite si najkrajšie zábery z kozmu za tento týždeň

Vedci predstavili tri mimozemské svety, kde by mohla byť voda aj život.

Pluto a jeho mesiace budú oficiálne ríšou mŕtvych

Nové názvoslovie pre systém trpasličej planéty sa inšpiruje aj mytológiou.

TECH_FM

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava. Tak prečo toľko kriku? Vysvetľuje podcast TECH_FM.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop