SME
Utorok, 17. september, 2019 | Meniny má Olympia
AKTUALIZOVANÉ 16:05

Higgsov bozón dal fyzikom nobelovku

Peter Higgs a Francois Englert pomohli pochopiť, prečo veci okolo nás vôbec majú hmotnosť.

(Zdroj: CERN)


Pôvodný text sme nahradili článkom z tlačeného vydania SME.

ŠTOKHLOM, BRATISLAVA. Predstavte si to ako obrovskú miestnosť zaplnenú ľuďmi. A teraz máte niekoľko iných, ktorí sa potrebujú dostať od jedných dvier k druhým. Niektorým to pôjde ľahko, najmä neznámym, nezaujímavým osobám. Nič im nebude brániť v pohybe, preletia miestnosťou extrémne rýchlo, vlastne rýchlosťou svetla.

Lenže potom pošlite do tejto haly nejakú slávnu osobnosť. Všetci ostatní sa okolo nej nakopia, nahrnú, budú chcieť autogram a spoločné fotografie a známa osobnosť sa bude pohybovať iba pomaly. Možno pomalšie ako ktokoľvek neznámy, no najmä aj spolu s kopou ostaných fanúšikov.

Táto síce nepresná, ale stále relatívne pochopiteľná analógia vysvetľuje dôvod, prečo teoretickí fyzici Francois Englert a Peter Higgs dostali tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziku.

Švédska Kráľovská akadémia vied ich ocenila za teoretický objav mechanizmu, ktorý prispieva k nášmu pochopeniu pôvodu hmoty subatomárnych častíc a ktorý potvrdil objav častice experimentmi ATLAS a CMS na Veľkom hadrónovom urýchľovači.

Prečo je hmota

„Tohtoročné ocenenie je o niečom, čo je síce malé, no robí celý ten zásadný rozdiel,“ hovorí Staffan Normark, sekretár švédskej akadémie krátko po tom, ako oznámil tohtoročných laureátov. Tým rozdielom je totiž hmotnosť.

Ak sa poriadne poobzeráte okolo seba, vidíte stoly a stoličky, ulice a stromy, ľudí, autá či domy. Všetko, čo nás obklopuje, sú hmotné objekty. Tieto objekty sa skladajú z menších častí - molekúl. Molekuly zase z atómov, atómy - napriek antickým Demokritovým myšlienkam - z protónov, neutrónov a elektrónov. A ak sa vyberieme ešte hlbšie, aj takéto protóny sú stavebnice a ukrývajú dva druhy kvarkov.

Keby sme chceli poskladať celý hmotný svet okolo nás, v skutočnosti by nám postačili iba horný, dolný kvark a elektrón. No rovnako dôležité ako jednotlivé kúsky tejto skladačky sú pravidlá a sily, polia a interakcie, ktoré ich obklopujú.

Práve lepšie pochopenie takéhoto časticového zverinca a prakticky aj záchranu štandardného modelu urobili v roku 1964 Peter Higgs a dvojica Francois Englert a Robert Brout.

Ich mechanizmy totiž vysvetľovali, ako častice nadobúdajú hmotnosť, čoho dôsledkom bola aj existencia slávneho Higgsovho bozónu. Práve ten minulý rok ho objavili v podzemnom urýchľovači neďaleko Ženevy.

Francois Englert (vľavo) a peter Higgs. FOTO - SITA/AP

Objaviť bozón

„Je vzrušujúce, že tento rok ide Nobelova cena časticovej fyzike,“ komentoval ocenenie Higgsa s Englertom Rolf Heuer, generálny riaditeľ Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN). „Minuloročný objav Higgsovho bozónu, ktorý potvrdil platnosť Brout-Englert-Higgsovho mechanizmu, je výsledkom desaťročí snahy ľudí z celého sveta.“

Časticoví fyzici sa Higgsov bozón pokúšali objaviť viac než štyridsať rokov. Bez tejto základnej, kľúčovej zložky by bol takzvaný štandardný model nekompletný. Táto teória pritom dobre a presne vysvetľuje časť nášho vesmíru. Jej problémom je, že to veľmi pravdepodobne nie je všetok vesmír, dokonca je to len veľmi malá časť univerza.

Napriek tomu na jeho skúmanie, na ponáranie sa hlboko do tajomstiev hmoty potrebujú vedci obrovské zariadenia. A Peter Higss s Francoisom Englertom museli počkať, kým také inžinieri vytvoria a spustia.

Po desaťročiach hľadania sa tak až minulý rok podarilo overiť ich dávne myšlienky. V zrážkach zväzkov protónov vedci narazili na dlho očakávanú anomáliu. Fyzici vrátane tých zo Slovenska napokon na svojich detektoroch potvrdili Higgsov bozón, objav, pri ktorom sa okamžite špekulovalo o Nobelovej cene pre Petra Higgsa.

„Celý model totiž spočíva na existencii tejto častice,“ tvrdí vyhlásenie Nobelovho výboru. „ Je spojená s neviditeľným poľom, ktoré zapĺňa vesmír. A to pole je tam vždy, dokonca aj vtedy, keď sa nám vesmír zdá prázdny.“

Ceny v minulosti

Fakty
Kedy udelia ceny

Pondelok: fyziológia alebo medicína

Utorok: fyzika

Streda: chémia

Štvrtok: literatúra

Piatok: mier

Pondelok 14. 10.: ekonómia

Cenu Nobelpriset i fysik udeľuje Švédska kráľovská akadémia vied od roku 1901. Vychádza pritom zo závetu Alfreda Nobela z 27. novembra 1895, pričom ocenenie by malo byť udelené človeku, ktorý „urobil najdôležitejší objav či vynález na poli fyziky“.

Nobelovu cenu za fyziku neudelili v rokoch 1916, 1931, 1934, 1940, 1941 a 1942. Ocenenie dodnes dodnes udelili 106-krát, John Bardeen ho dokonca získal dvakrát (v rokoch 1956 a 1972).

Niekoľkokrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že výbor ocenil rodinných príslušníkov. Marie Curieová a jej manžel Pierre Curie sa laureátmi ceny stali už v roku 1903 za objav prirodzenej rádioaktivity.

O dvanásť rokov neskôr ocenili otca so synom, Williama Bragga s Lawrencom Braggom (najmladší laureát v histórii Nobelových cien, mal len dvadsaťpäť rokov) za ich analýzu kryštalickej štruktúry pomocou röntgenových lúčov.

Ešte trikrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že ocenenie získali otec aj syn, nikdy však spoločne.

Ženy získali iba dve Nobelove ceny za fyziku. Priemerný vek laureátov je 55 rokov.

Ako funguje nominácia na Nobelovu cenu?

Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu
  2. Zázemie vo finančnom sektore je dôležité. Aj pre bývalého vojaka
  3. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  4. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  5. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  6. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom
  7. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid?
  8. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne
  9. Predaj firmy jednoducho a bezpečne
  10. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  1. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  2. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú
  3. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  4. Atos sa stal členom IDSA
  5. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  6. Tepelné čerpadlo - v lete schladí, v zime ohreje
  7. Košický magistrát chce spravovať verejný cintorín a krematórium
  8. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom
  9. Koliba Expo pripravuje pripravuje novú ponuku špecialít
  10. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid?
  1. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid? 10 335
  2. Máte bolesti hlavy či depresie? Vinníkom môže byť intolerancia 9 138
  3. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 8 322
  4. Ako si správne sporiť v čase nízkych úrokov? 7 995
  5. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom 5 993
  6. Vyhrajte cestu okolo sveta 5 367
  7. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne 5 311
  8. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta 4 776
  9. Ako fungujú platby mobilom? Bezpečnosť majú na prvom mieste 4 435
  10. Najlepší slovenský výčapník má 22 rokov. Čapovať ho učila žena 4 396

Téma: CERN


Hlavné správy zo Sme.sk

Drucker ešte ani nezačal a ubúdajú mu možní partneri

Strán, ktoré vylúčili spoluprácu so stranou bývalého ministra za Smer, pribúda

Tomáš Drucker (vpravo) a členovia jeho tímu prinášajú na ministerstvo vnútra podpisy od občanov so žiadosťou o registráciu politickej strany Dobrá voľba.
Dobré ráno

Dobré ráno: Vláda stratila väčšinu, Most-Híd sa rozpadá

Čo hovoria odchody a vzdávanie sa postov.

Podcast Dobré ráno.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Drucker ešte môže byť pravici dobrý

Pravica už chcela vládnuť s Mečiarom aj s Dankom, znesie aj Druckera.

Peter Tkačenko
Boje v Jemene.

Neprehliadnite tiež

Záber na Mliečnu cestu s dvomi bublinami rádiového žiarenia, ktoré vyčnievajú z oboch strán galaxie. Majú tvar ako presýpacie hodiny. Mliečnu cestu predstavuje horizontálna línia uprostred. Jej najžiarivejší bod ukrýva supermasívnu čiernu dieru. Na zábere vidno aj niekoľko vlákien plynu, ktoré zrejme vznikli spolu s bublinami.
Podcast Klik

Klik: Prečo je sklamanie z Applu dobrý biznis

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik denníka SME.

Mortal Kombat 11 aj Doom 1. Čo si zahrať cez víkend?

Od hororového mesta cez deštrukčné preteky až po tri klasiky.