AKTUALIZOVANÉ 16:05

Higgsov bozón dal fyzikom nobelovku

Peter Higgs a Francois Englert pomohli pochopiť, prečo veci okolo nás vôbec majú hmotnosť.

(Zdroj: CERN)


Pôvodný text sme nahradili článkom z tlačeného vydania SME.

ŠTOKHLOM, BRATISLAVA. Predstavte si to ako obrovskú miestnosť zaplnenú ľuďmi. A teraz máte niekoľko iných, ktorí sa potrebujú dostať od jedných dvier k druhým. Niektorým to pôjde ľahko, najmä neznámym, nezaujímavým osobám. Nič im nebude brániť v pohybe, preletia miestnosťou extrémne rýchlo, vlastne rýchlosťou svetla.

Lenže potom pošlite do tejto haly nejakú slávnu osobnosť. Všetci ostatní sa okolo nej nakopia, nahrnú, budú chcieť autogram a spoločné fotografie a známa osobnosť sa bude pohybovať iba pomaly. Možno pomalšie ako ktokoľvek neznámy, no najmä aj spolu s kopou ostaných fanúšikov.

Táto síce nepresná, ale stále relatívne pochopiteľná analógia vysvetľuje dôvod, prečo teoretickí fyzici Francois Englert a Peter Higgs dostali tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziku.

Švédska Kráľovská akadémia vied ich ocenila za teoretický objav mechanizmu, ktorý prispieva k nášmu pochopeniu pôvodu hmoty subatomárnych častíc a ktorý potvrdil objav častice experimentmi ATLAS a CMS na Veľkom hadrónovom urýchľovači.

Prečo je hmota

„Tohtoročné ocenenie je o niečom, čo je síce malé, no robí celý ten zásadný rozdiel,“ hovorí Staffan Normark, sekretár švédskej akadémie krátko po tom, ako oznámil tohtoročných laureátov. Tým rozdielom je totiž hmotnosť.

Ak sa poriadne poobzeráte okolo seba, vidíte stoly a stoličky, ulice a stromy, ľudí, autá či domy. Všetko, čo nás obklopuje, sú hmotné objekty. Tieto objekty sa skladajú z menších častí - molekúl. Molekuly zase z atómov, atómy - napriek antickým Demokritovým myšlienkam - z protónov, neutrónov a elektrónov. A ak sa vyberieme ešte hlbšie, aj takéto protóny sú stavebnice a ukrývajú dva druhy kvarkov.

Keby sme chceli poskladať celý hmotný svet okolo nás, v skutočnosti by nám postačili iba horný, dolný kvark a elektrón. No rovnako dôležité ako jednotlivé kúsky tejto skladačky sú pravidlá a sily, polia a interakcie, ktoré ich obklopujú.

Práve lepšie pochopenie takéhoto časticového zverinca a prakticky aj záchranu štandardného modelu urobili v roku 1964 Peter Higgs a dvojica Francois Englert a Robert Brout.

Ich mechanizmy totiž vysvetľovali, ako častice nadobúdajú hmotnosť, čoho dôsledkom bola aj existencia slávneho Higgsovho bozónu. Práve ten minulý rok ho objavili v podzemnom urýchľovači neďaleko Ženevy.

Francois Englert (vľavo) a peter Higgs. FOTO - SITA/AP

Objaviť bozón

„Je vzrušujúce, že tento rok ide Nobelova cena časticovej fyzike,“ komentoval ocenenie Higgsa s Englertom Rolf Heuer, generálny riaditeľ Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN). „Minuloročný objav Higgsovho bozónu, ktorý potvrdil platnosť Brout-Englert-Higgsovho mechanizmu, je výsledkom desaťročí snahy ľudí z celého sveta.“

Časticoví fyzici sa Higgsov bozón pokúšali objaviť viac než štyridsať rokov. Bez tejto základnej, kľúčovej zložky by bol takzvaný štandardný model nekompletný. Táto teória pritom dobre a presne vysvetľuje časť nášho vesmíru. Jej problémom je, že to veľmi pravdepodobne nie je všetok vesmír, dokonca je to len veľmi malá časť univerza.

Napriek tomu na jeho skúmanie, na ponáranie sa hlboko do tajomstiev hmoty potrebujú vedci obrovské zariadenia. A Peter Higss s Francoisom Englertom museli počkať, kým také inžinieri vytvoria a spustia.

Po desaťročiach hľadania sa tak až minulý rok podarilo overiť ich dávne myšlienky. V zrážkach zväzkov protónov vedci narazili na dlho očakávanú anomáliu. Fyzici vrátane tých zo Slovenska napokon na svojich detektoroch potvrdili Higgsov bozón, objav, pri ktorom sa okamžite špekulovalo o Nobelovej cene pre Petra Higgsa.

„Celý model totiž spočíva na existencii tejto častice,“ tvrdí vyhlásenie Nobelovho výboru. „ Je spojená s neviditeľným poľom, ktoré zapĺňa vesmír. A to pole je tam vždy, dokonca aj vtedy, keď sa nám vesmír zdá prázdny.“

Ceny v minulosti

Fakty
Kedy udelia ceny

Pondelok: fyziológia alebo medicína

Utorok: fyzika

Streda: chémia

Štvrtok: literatúra

Piatok: mier

Pondelok 14. 10.: ekonómia

Cenu Nobelpriset i fysik udeľuje Švédska kráľovská akadémia vied od roku 1901. Vychádza pritom zo závetu Alfreda Nobela z 27. novembra 1895, pričom ocenenie by malo byť udelené človeku, ktorý „urobil najdôležitejší objav či vynález na poli fyziky“.

Nobelovu cenu za fyziku neudelili v rokoch 1916, 1931, 1934, 1940, 1941 a 1942. Ocenenie dodnes dodnes udelili 106-krát, John Bardeen ho dokonca získal dvakrát (v rokoch 1956 a 1972).

Niekoľkokrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že výbor ocenil rodinných príslušníkov. Marie Curieová a jej manžel Pierre Curie sa laureátmi ceny stali už v roku 1903 za objav prirodzenej rádioaktivity.

O dvanásť rokov neskôr ocenili otca so synom, Williama Bragga s Lawrencom Braggom (najmladší laureát v histórii Nobelových cien, mal len dvadsaťpäť rokov) za ich analýzu kryštalickej štruktúry pomocou röntgenových lúčov.

Ešte trikrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že ocenenie získali otec aj syn, nikdy však spoločne.

Ženy získali iba dve Nobelove ceny za fyziku. Priemerný vek laureátov je 55 rokov.

Ako funguje nominácia na Nobelovu cenu?

Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 14 874
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 10 580
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 5 084
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 3 088
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 058
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 521
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 286
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 208
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 198
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 651

Téma: Nobelove ceny


Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan: Bol som zmierený s tým, že nevyhrám

Slovenský cyklista dokázal to, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo.

ŠPORT

Sagan, Sagan a opäť Sagan. Chlapec bez nervov je tretí raz majstrom sveta

Pre mňa je to neuveriteľné, výnimočné, vravel slovenský cyklista.

KOMENTÁRE

Až teraz si Merkelová začína budovať svoj odkaz

Bude to ona, kto bude ovládať nemeckú aj európsku politiku.

Neprehliadnite tiež

Astronautka z NASA: Vieme, že sa niečo pokazí

Astronautka Dorothy Metcalf-Lindenburgerová hovorí, ako vyzerá tréning v NASA a ako sa astronauti pripravujú na zlyhania.

Rozšírená realita je zábavná aj užitočná. Skúste tieto aplikácie pre iPhone a iPad

Nová aktualizácia iOS 11 pre mobilné zariadenia od Apple priniesla aj ARKit. V ponuke sú prvé aplikácie a je s nimi zábava.

TECH_FM

Kontroverzný objav naznačuje, že praľudia sa mohli vyvinúť v Európe

Stopy dávneho tvora mätú vedcov. Odborníci sa sporia, komu patrili.

Strašia vás baktérie na mobile? Vymysleli, ako sa ich zbaviť

Nová nabíjačka dezinfikuje mobily, používa ultrafialové žiarenie.