BRATISLAVA. Dlho si vedci mysleli, že to budú iba ďalšie krátery po asteroidoch. Veľké štruktúry, ktoré majú desiatky kilometrov, považovali za stopy po divokej kozmickej minulosti Marsu.
Teraz však nový výskum v magazíne Nature ukázal, že minulosť síce divoká bola, no pôvodcom nie sú telesá dopadajúce z kozmu. A nie sú to ani krátery, ale kaldery dávnych supersopiek, ktoré kedysi na planéte vybuchovali.
„Nemyslel som si, že to je impaktný kráter,“ opisuje začiatky výskumu pre Nature spoluautor štúdie Joseph Michalski.
Ďalším vysvetlením mohlo byť ohromné topenie sa podzemného ľadu, lenže dnes vedci nepoznajú podobne štruktúry vytvorené ľadom. Ako vysvetlenie tak zostali zvláštne sopky, ktoré sa však zásadne líšia od ostatných vulkánov na planéte.
Najznámejšia štítová sopka Olympus Mons totiž chrlila lávu pomaly a možno až miliardy rokov. Výbuchy novoobjavených supervulkánov však boli relatívne rýchle a extrémne silné. No odohrali sa dávno, v čase raného Marsu.
Vedci preto špekulujú, že práve tieto supersopky mohli z planéty vyrobiť miesto vhodné na život.
