BRATISLAVA. Na holandských kanáloch i londýnskej Temži sa korčuľovali ľudia. Letá boli podstatne studenšie, neustále pršalo a zaplavovalo okolie riek, úroda bývala slabá a ľudia hladovali.
Preto keď sa tímy vedcov vybrali na Island, chceli zistiť, čo sa ukrývalo za takzvanou malou ľadovou dobou. Trvala od neskorého stredoveku až po devätnáste storočie. Hypotéza bola totiž jasná. Vybuchla nielen jedna, ale zrejme viac sopiek, ktoré do atmosféry vychrlili síru a drobné čiastočky, čo odrážali slnečné svetlo. Nasledovala niekoľkostoročná klimatická zmena a globálne ochladenie.
Datovanie pozostatkov rastlín ukázalo, že čosi sa stalo niekedy v polovici trinásteho storočia a celý proces to odštartovalo. No otázkou stále zostávalo, kto bol prvým páchateľom – čo bolo príčinou ohromnej vulkanickej explózie, ktorá zanechala za sebou stopy na celej planéte?
Túto záhadu teraz odborníci vyriešili. V roku 1257 vybuchla sopka Samalas v dnešnej Indonézii.
Našli páchateľa
Fakty
Malá ľadová doba
Trvala od polovice 13. storočia až do 19. storočia.
Striedali sa studenšie a teplejšie obdobia, v priemere však bolo na planéte chladnejšie.
Mohla ju spustiť sopka Samalas v roku 1257, pomohli jej ďalšie explózie.
Je to osemkilometrový, takmer kilometer hlboký pozostatok po dávnom vulkáne. Dnes pokojná kaldera na ostrove Lombok neďaleko Bali nevyzerá ako miesto, ktoré by mohlo zmeniť celú planétu.
Staré miestne texty napísané ešte na palmových zvitkoch jedným z pôvodných jazykov však rozprávali o ohromnej katastrofe, ktorá kedysi pochovala hlavné mesto miestneho kráľovstva.
Franck Lavigne z Parížskej univerzity sa preto rozhodol, že zmienky v dávnych textoch môžu byť dobrým odrazovým bodom.
No veda potrebuje podstatne viac, vybral sa preto do Indonézie i na ďalšie miesta a spolu s tímom preskúmal rôzne vzorky popola a sopečnej pemzy, ktoré porovnal so vzorkami z ľadovcových vrtov. Zloženie ukázalo na konkrétnu sopku, ktorú výbuch prakticky zničil. Na Samalas.
„Urobili výbornú prácu,“ komentuje pre Ars Technica štúdiu v magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences geofyzik Erik Klemetti. „Skombinovali historické dáta s geochemickými dôkazmi a rádouhlíkovým datovaním. Ich vinník, vulkán Samalas, je presvedčivý.“
Najväčší výbuch?
Vedci preskúmali viac ako stovku miest v okolí sopky a ich rekonštrukcia je pôsobivá: keď pravdepodobne v roku 1257 vulkán vybuchol, sopečný chochol siahal až do štyridsaťkilometrovej výšky.
Čiastočky roznieslo po celej Zemi a nasledoval rok bez leta. Z tohto roku, roku 1258 pochádzajú napríklad londýnske masové hroby, ktoré naznačovali vážny problém. Mohol ním byť hladomor.
Vedci predpokladajú, že erupcia z roku 1257 vychrlila do atmosféry najviac síry za posledných sedemtisíc, možno desaťtisíc rokov. A samotný výbuch bol ešte silnejší, ako slávna explózia Krakatoy na konci 19. storočia.
Vulkán Samalas však nie je jedinou príčinou malej ľadovej doby. Počas tohto obdobia vybuchlo viac sopiek, čo spôsobilo teplotnú anomáliu. Predpokladá sa napríklad, že následkom série explózií islandského vulkánu Laki v rokoch 1783 a 1784 bola neúroda v Európe a možno aj francúzska revolúcia.
No indonézska sopka Samalas zrejme celú malú ľadovú dobu odštartovala.
