HOUSTON, BRATISLAVA. Poznáme ich takmer tisíc. Vzdialených exoplanét, ktoré obiehajú okolo svojich materských hviezd svetelné roky ďaleko od Zeme.
No až teraz dokázali astronómovia vytvoriť obraz takej, ktorá má vo svojej atmosfére silnú vrstvu oblakov. Pomohla im k tomu spolupráca dvoch vesmírnych ďalekohľadov: zariadenia Kepler a Spitzerovho vesmírneho teleskopu.
Pomoc od kolegu
Na začiatku bol Kepler. Dnes už - snáď dočasne - nefunkčné kozmické observatórium si vo viditeľnom svetle všimlo akési fázy planéty Kepler-7b.
Pri jasných miestach na západe horúcej planéty väčšej než Jupiter však nedokázali astronómovia určiť, či sú príčinou oblaky, zahrievanie planéty alebo nejaký iný proces.
Vtedy prišiel na pomoc Spitzerov ďalekohľad. Vďaka svojej schopnosti pozorovať objekty v infračervenom spektre žiarenia odmeral teplotu na povrchu planéty. Pri nameraných zhruba 1100 až 1300 Kelvina však podľa vedcov nemohla byť planéta - a jej teplo - príčinou Keplerovho pozorovania. V hre tak zostali oblaky.
„Kepler-7b odráža oveľa viac svetla ako väčšina objavených obrovských planét," hovorí v tlačovom vyhlásení NASA Thomas Barclay. „Za príčinu považujeme oblaky vo vyšších vrstvách atmosféry."
Žiadne kontinenty
Podľa štúdie v odbornom magazíne Astrophysical Journal Letters boli vedci schopní vytvoriť aj akúsi mapu, vizualizáciu tejto planéty s oblakmi.
„Neočakávali sme, že uvidíme oceány či kontinenty na takomto type sveta," dodáva Brice-Olivier Demory z MIT. „No narazili sme na jasné, odrazené signatúry, ktoré interpretujeme ako oblaky."
Štúdia: INFERENCE OF INHOMOGENEOUS CLOUDS IN AN EXOPLANET ATMOSPHERE
