BRATISLAVA. Prvý raz sa tak stalo už koncom šesťdesiatych rokov. Keď okolo Marsu preletela americká vesmírna sonda Mariner 7, zaznamenala vraj stopy metánu, najjednoduchšieho uhľovodíka.
Dôležitejšie než jeho chemické zaradenie je však jeho súvislosť so životom. Metán je totiž sprievodným javom niektorých druhov života. Jeho existencia na červenej planéte by mohla byť dobrou stopou, že na Marse sa čosi zaujímavé deje. V roku 1969 však po pár mesiacoch vedci tvrdenia odvolali.
Stopy metánu ani nie pred desaťročím ukázala aj sonda Mars Express, ale i teleskopy hľadiace na nášho planetárneho suseda zo Zeme.
Pred pár rokmi však akoby metán zmizol. A na jeho prítomnosť teraz nenarazilo ani vesmírne vozidlo Curiosity, ktoré len nedávno potvrdilo, že na Marse kedysi dávno boli podmienky vhodné na život.
Metán nenašli
Fakty
Metán na Marse
1969: Mariner 7 metán objavil, vedci čoskoro vyhlásenie stiahli.
2003: metán našli pozemské teleskopy.
2004: na metán narazila sonda Mars Express.
2006: teleskopy už metán nevideli.
2013: Curiosity nič nenašlo.
„Bolo to pre nás prekvapenie i sklamanie,“ priznáva podľa magazínu Nature Chris Webster, ktorý na misii vedie pátranie po metáne. „Bolo by vzrušujúce nájsť túto látku. No dôverujeme našim meraniam.“
Rover skúmal atmosféru Marsu šesťkrát. Vedci a inžinieri pracujúci na kozmickej misii amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) pátrali po metáne trikrát minulý rok v októbri, trikrát tento rok v júni. Na možnú stopu po živote prakticky nenarazili.
Znamená to, že niektoré merania mohli byť v minulosti nesprávne alebo sa v atmosfére Marsu deje čosi neznáme. V atmosfére Zeme však metán pretrváva dlhé roky.
„Tento dôležitý výsledok však aj tak pomôže nasmerovať naše úsilie pri hľadaní života na Marse,“ hovorí v tlačovom vyhlásení NASA Michael Meyer, ktorý vedie prieskum červenej planéty.
„Znižuje to pravdepodobnosť súčasných mikróbov produkujúcich metán, lenže to je len jeden druh metabolizmu. Je množstvo pozemských mikróbov, ktoré nevytvárajú metán.“
Ďalšie hľadanie
Vzhľadom na citlivosť prístroja na palube Curiosity znamenajú nové výsledky publikované v magazíne Science to, že v atmosfére Marsu nie je viac ako zhruba jedna častica metánu na miliardu iných častíc. Predchádzajúce zistenia vedcov hovorili o desiatkach častíc – čo by už bol nádejný výsledok.
„Nepoznáme žiadny spôsob, ako by metán mohol tak rýchlo zmiznúť z atmosféry,“ dodáva Sushil Atreya, odborník na atmosféru iných planét. „Metán jednoducho pretrváva. Aj v atmosfére Marsu by vydržal stovky rokov.“
Curiosity bude v hľadaní pokračovať. V najbližších mesiacoch by sa malo vozidlo pustiť do ešte citlivejších testov. Nájsť metán v atmosfére Marsu sa pritom chystá aj indická vesmírna misia, ktorá by mala štartovať ešte v tomto roku. O tri roky k planéte poletí aj európska sonda.
