LONDÝN, BRATISLAVA. Vedecké bádanie a morálka človeka spolu súvisia.
Tvrdia to vedci z Kalifornskej univerzity Santa Barbara, ktorí skúmali tento vzťah. Predpokladali, že v ľuďoch je hlboko zakorenená predstava vedy ako morálnej činnosti – v jej dôraze na nestrannosť, racionalitu a hľadanie pravdy.
Podľa štúdie publikovanej v časopise Plos One preukázali, že vzťah medzi vedou a morálkou je tak hlboko zakorenený, že samotné premýšľanie o vede môže vyvolať lepšie morálne správanie.
Mysli na vedu, rob dobro
Zistili, že rozmýšľanie o vede zvýšilo dodržiavanie právnych noriem aj nesebecké správanie voči ostatným. Medzi vedou a morálkou sa tak potvrdil silný vzťah.
Pripisovanie morálnej hodnoty vede môže mať aj nevýhodu.
Ak sa niekto stretne s konštatovaním, ktoré je v rozpore s jeho doterajším presvedčením, napríklad nová štúdia prisudzujúca ľuďom zodpovednosť za globálne otepľovanie, čitateľ bude skôr naklonený k tomu, aby spochybnil odbornosť výskumníka.
Ako byť dôveryhodný
Možno to však napraviť väčším dôrazom kladeným na metódy a ich lepším pochopením.
Štúdia, napríklad o globálnom otepľovaní, sa ťažšie odmieta, keď čitateľ vie, že použité metódy sú správne, bez ohľadu na to, čo si myslí o motivácii autorov.
V prípade neexistencie takýchto vedomostí môže byť táto vlastnosť priradená k vede skôr motivačnou silou pre ideologické skreslenie, a teda presným opakom nestranného hľadania pravdy.
