Fakt, že skladba stravy úzko súvisí s naším zdravím, nie je nový. Málokto však vie, že zloženie stravy môžu veľmi pozitívne ovplyvniť aj probiotické baktérie v kyslomliečnych výrobkoch. V posledných rokoch sa objavili dôkazy o nezastupiteľnej úlohe kyslomliečnych produktov pri prevencii aj liečbe mnohých civilizačných a degeneratívnych ochorení. FOTO – TASR/AP
Píše sa začiatok 20. storočia. Ruský vedec I. Mečnikov, zaoberajúci sa starnutím, sa vydáva na Kaukaz a Balkán. Chce odhaliť, prečo sa ľudia z týchto oblastí bez problémov dožívajú sto i viac rokov a patria k najstarším na Zemi. Mečnikov zistil, že životospráva storočných okrem dostatku pohybu na čerstvom vzduchu obsahovala aj stravu bohatú na jogurty a skvasené mlieko. Vtedy vyslovil svoju, medzi mikrobiológmi známu, autointoxikačnú teóriu.
Podľa nej sa ľudia môžu sami podieľať na otravovaní svojho organizmu konzumáciou nesprávnej stravy. Tá môže v hrubom čreve slúžiť ako živná pôda pre škodlivé druhy baktérií produkujúce toxické látky, ktoré sa dokážu vstrebávať cez stenu hrubého čreva do krvného obehu a otravovať tak celé telo. Škodlivým dôsledkom tohto javu sa možno vyhnúť konzumáciou jogurtu a iných kyslomliečnych výrobkov. Práve ony obsahujú pre organizmus priaznivé druhy baktérií, ktoré sú schopné z čreva vytláčať hnilobné baktérie, a tak pozitívne vplývať na mikrobiálnu rovnováhu tráviaceho traktu a zdravie celého tela.
Väčšina baktérií je užitočná
Mnoho laikov považuje mikroorganizmy iba za pôvodcov chorôb. Z doteraz známych asi 150 000 druhov mikroorganizmov však v skutočnosti len nepatrná časť ohrozuje zdravie. Väčšina baktérií a mikroorganizmov je z hľadiska života na Zemi užitočná a nenahraditeľná. U ľudí sú okrem pokožky a slizníc úst aj v tráviacom trakte, najmä v hrubom čreve. Práve tu sa mikroflóra významne podieľa na tráviacich procesoch.
Životodarné kvasenie
Jedným z najvýznamnejších biochemických procesov črevných mikroorganizmov je trávenie cukrov, a tiež aminokyselín. Odhaduje sa, že tráviace procesy v hrubom čreve zabezpečujú pre ľudské telo až 10 percent energie! Ďalší významný proces je rozklad bielkovín. Pri ňom vznikajú aj toxické zlúčeniny. Väčšina z nich sa podieľa na vzniku civilizačných ochorení, ako aj na vyššej náchylnosti k stresu. Vo všeobecnosti možno črevné baktérie rozdeliť na užitočné a potenciálne škodlivé, resp. hnilobné.
Rakovinotvorná „západná diéta“
Medzi škodlivé účinky hnilobných baktérií patria rôzne infekcie, vrátane hnačkových, poškodenie pečene, vznik rakoviny a stres.
Väčšina žlčových kyselín, ktoré sa dostávajú do hrubého čreva, podlieha reakciám s bakteriálnym enzýmom 7-*-steroiddehydrogenáza, čím vznikajú sekundárne žlčové kyseliny. Tie sa podieľajú na vzniku rakoviny hrubého čreva. Výskyt takýchto toxických enzýmov v organizme však nie je náhodný a je priamym odrazom jedálneho lístka. Vysoké koncentrácie žlčových kyselín v stolici ľudí so stravou bohatou na tuky spôsobujú v hnilobných črevných baktériách produkciu veľkého množstva 7-*-dehydroxylázy. Tá premieňa primárne žlčové kyseliny na sekundárne, ktoré sú rakovinotvorné.
Štúdie v USA ukázali vzťah medzi vysokým obsahom sekundárnych žlčových kyselín a „západnou diétou“ bohatou na mäsitú stravu. Američania preferujúci mäso na rozdiel od vegetariánov majú nápadne vysoké koncentrácie sekundárnych žlčových kyselín v stolici. Súhlasí to aj so zložením črevnej mikroflóry. Aj v stolici pacientov s rakovinou hrubého čreva bola vyššia koncentrácia 7-*—dehydroxylázy v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi.
Vzťah medzi skladbou potravy a obsahom ďalších enzýmov škodlivých baktérií podieľajúcich sa na vzniku rakoviny je dostatočne dokumentovaný.
Univerzálny liek – probiotikum?
Proti vplyvom hnilobných baktérií pomôžu probiotické produkty. Obsahujú živé mikróbne druhy, ktoré vylepšujú zloženie črevnej mikroflóry. Probiotiká v kyslomliečnych produktoch teda predstavujú práve tie druhy baktérií, ktoré sú pre organizmus zdraviu prospešné. Tie dokážu pre zdravie človeka urobiť veľa. Mnohí vedci ich preto prirovnávajú až k univerzálnemu lieku. Tak teda:
1. Skvasujú mliečny cukor (laktózu). Uľahčujú tak niektorým ľuďom, ktorí majú túto schopnosť z genetických príčin oslabenú alebo im úplne chýba, čo sa prejavuje tráviacimi ťažkosťami po pití mlieka.
2. Produkujú vitamíny, najmä skupiny B, K a B12.
3. Bránia premene primárnych žlčových kyselín na sekundárne, ktoré sú rakovinotvorné.
4. Zvyšujú prirodzenú obranyschopnosť organizmu.
5. Znižujú riziko vzniku a pomáhajú pri liečbe rakoviny hrubého čreva.
6. Znižujú hladinu sérového cholesterolu v krvi, čím znižujú aj riziko vzniku aterosklerózy a ischemickej choroby srdca.
Probiotické baktérie pomáhajú aj pri prevencii a liečbe ochorení hrubého čreva, ako je zápcha, ulceratívna kolitída, hnačka a iné. V mnohých prípadoch sa ich účinnosť zvyšuje kombináciou so stravou bohatou na vlákniny, vitamíny a iné látky s antioxidačnými účinkami (vitamín A, E, organický selén). Odporúčajú sa aj na preliečenie tráviaceho traktu po liečbe antibiotikami, ako aj v pokročilom veku. Podiel baktérií sa u starších ľudí posúva v prospech nepriaznivejších druhov, rovnako u ľudí stresovo zaťažených. Aj tu sa odporúča zvýšiť príjem kyslomliečnych výrobkov. Objavili sa tiež dôkazy ich pozitívneho vplyvu pri liečbe akné. Osvedčili sa aj pri liečbe osôb s poškodenou funkciou pečene z alkoholu alebo liekov. A navyše, sušené baktérie mliečneho kvasenia vo forme tabliet sa stali aj súčasťou liečby AIDS.
Hurá na jogurty
Ak ste sa teraz rozhodli vrhnúť na jogurty, vedzte, že prospešné vlastnosti jogurtových baktérií môžu pôsobiť, iba ak sa do hrubého čreva dostanú živé. Nie každý jogurt obsahuje práve tie druhy baktérií, ktorým sa podarí prekonať kyslé prostredie v žalúdku a žlčovú bariéru v tenkom čreve. Nie každému sa podarí dopraviť do hrubého čreva v aktívnom stave. Platí to najmä pre mikroflóru bežných jogurtov (nie probiotických), ktoré sa vyrábajú zakvasením jogurtovou kultúrou, ktorá je citlivá na kyseliny a žlč. Takéto jogurty sú dôležité pre svoje výživné vlastnosti.
Probiotické baktérie prechádzajú žalúdkom živé a až v čreve sa začnú množiť a kolonizovať ho. Tým sú pre hostiteľa obzvlášť zdraviu prospešné. Nachádzajú sa v probiotických jogurtoch, acidofilnom mlieku, zakysanke, zákvase, kefírovom mlieku, bryndzi, žinčici. Pri ich výbere je lepšie uprednostniť tie, ktoré neobsahujú stabilizátory (želatína a rôzne konzervačné látky) významne znižujúce ich prospešné vlastnosti.
Okrem toho by mali byť čo najčerstvejšie. Výskumy ukázali, že obsah živých mliečnych baktérií sa po siedmich dňoch zníži až stonásobne. Po 14 dňoch skladovania aj pri nízkych teplotách sa už vyskytujú len v zanedbateľnom počte.
Pomôžu aj rastliny
Obsah priaznivej mikroflóry v tráviacom trakte môžeme zvýšiť aj dostatočným podielom rastlinnej stravy. Niektoré rastliny obsahujú zvláštne cukry nazývané frukto-oligo-sacharidy, ktoré prechádzajú tráviacim traktom nezmenené. Tráviť sa začnú až v hrubom čreve, čím poskytujú živnú pôdu pre rast tých mikroskopických druhov, ktoré sú pre organizmus priaznivé. Rastliny s najbohatším obsahom týchto cukrov sú: špargľa, čakanka, artyčok, pór, cibuľa, cesnak, topinambura a niektoré ďalšie druhy zeleniny a ovocia (banány).
JÁN RAMŽA
(Autor je študentom Prírodovedeckej fakulty UK)
