Atmosféra okolo našej obežnice je taká riedka, že v nej molekuly neinteragujú. Americká sonda sa na ňu pozrie zblízka.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Mesiac nemá žiadnu atmosféru, učí sa v škole. Nie je to celkom pravda, v skutočnosti naša najbližšia obežnica atmosféru má, no je taká riedka, že molekuly v nej vôbec neinteragujú.
Vedci ju preto nazývajú exosférou. Exosféru má aj Zem, no v jej prípade je až vo vzdialenosti stoviek kilometrov od povrchu. Vyššie ako obežná dráha Medzinárodnej vesmírnej stanice.
Prach nad povrchom
LADEE
- Celý názor sondy je Lunar Atmosphere and Dust Environment Explorer.
- Sto dní bude obiehať okolo rovníka Mesiaca.
- Bude skúmať atmosféru Mesiaca a prach okolo jeho povrchu. Vedci otestujú aj laserovú komunikáciu.
A na túto exosféru okolo Mesiaca sa teraz zamerali americkí vedci z NASA. V piatok večer k nej poslali sondu LADEE, ktorá ju má skúmať.
Okrem iného má poskytnúť informácie o jej zložení a o zmenách v čase. Ďalšou hádankou, ktorú má LADEE vyriešiť, je mesačný prach a jeho zloženie. Ten vzniká zrejme po náraze iných telies, ako sú asteroidy, do Mesiaca. Zistiť má aj to, či sa prach vznáša nad povrchom.
Spoznať zloženie prachu je dôležité pre budúce expedície na Mesiac. Jeho čiastočky sa totiž môžu prichytiť na vybavenie astronautov alebo vozidiel a znefunkčniť ich. Vedci totiž stále nevedia, ako vzniká žiara okolo Mesiaca.
Kým v minulosti putovali sondy k Mesiacu niekoľko dní, LADEE to bude trvať asi mesiac. Najprv bude zopár týždňov obiehať okolo Zeme po eliptickej dráhe.
Tá sa postupne zmení, až sa dostane k Mesiacu. Na Zem pošle prvé údaje začiatkom novembra.
Pri Mesiaci „strávi“ asi sto dní. Potom sa sonda vo veľkosti menšieho auta vážiaca 382 kilogramov sama zničí kontrolovaným nárazom do povrchu. Nemá vybavenie na to, aby sa vrátila na Zem.
Celý projekt bude Američanov stáť 280 miliónov dolárov (212 miliónov eur). Okrem informácií o Mesiaci LADEE poslúži aj na otestovanie laserovej komunikácie, ktorou chce NASA nahradiť tradičné rádiové systémy.
„Niet pochýb o tom, že ak vyšleme ľudí ďalej do vesmíru, napríklad na Mars, budeme ju potrebovať, aby sme posielali videá vo vysokom rozlíšení alebo v 3D,“ povedal pre AP šéf misie John Grunsfeld.
Zo strely raketa
Netradičný bol už samotný začiatok misie. Kým väčšina minulých expedícií na Mesiac štartovala na floridskom myse Canaveral, LADEE odlietala z Wallopsu vo Virgínii. Vôbec prvýkrát odtiaľto NASA vyslala objekt ďalej ako na obežnú dráhu.
Dôvodom je rusko-americká zmluva, ktorá obmedzuje miesta, odkiaľ môžu krajiny odpaľovať rakety. LADEE totiž do vesmíru vyniesla raketa Minotaur V, ktorá vznikla prerobením medzikontinentálnych balistických striel.
Mesiac už toľko neláka
Vesmírne preteky boli pozitívnejšou stránkou studenej vojny.
1.Začali Sovieti
O ozajstnom skúmaní Mesiaca sa dá hovoriť od roku 1959, keď do jeho povrchu narazila sovietska sonda Luna 2. Luna 9 bola v roku 1966 prvou sondou, ktoré na Mesiaci mäkko pristálo. Úspech sondy definitívne potvrdil, že povrch Mesiaca je pevný a je možné, aby po ňom chodili ľudia.
2.Prvý človek
Až Američania poslali k Mesiacu ľudí. V roku 1968 sa posádka Apolla 8 letela po obežnej dráhe, o rok neskôr sa už Neil Armstrong stal prvým mužom na Mesiaci.
3.Koniec pristátí
Do roku 1976 pristáli objekty zo Zeme na Mesiaci až 65-krát. Posledným človekom na jeho povrchu bol v roku 1972 Eugene Cernan. Mesačné vzorky, ktoré máme na Zemi, pochádzajú zo šiestich misií s ľudskou posádkou a troch misií Luna.
4.Návrat na Mesiac
V roku 2004 americký prezident George Bush oznámil, že obnoví lety na Mesiac s posádkou do roku 2020. Japonsko a India tiež chcú skúmať Mesiac, Čína už predstavila plány na ťažbu na jeho povrchu.
Matúš Krčmárik
