LONDÝN, BRATISLAVA. Nie všetky antidepresíva u ľudí zaberajú rovnako. Príčinou môžu byť neuróny, ktoré vedci objavili pri šikanovaných myšiach.
Podľa štúdie publikovanej v časopise Journal of Neuroscience vedci objavili neuróny, ktoré pri myšiach zapríčiňujú sociálnu úzkosť potom, čo boli šikanované.
Tieto neuróny zabraňujú uvoľňovaniu látky, ktorá sa nazýva serotonín. Jej nedostatok súvisí so sociálnymi poruchami.
Zlé a dobré myši
Vedci skúmali 54 myší, ktoré vystavili negatívnej sociálnej skúsenosti s agresívnymi myšami, a zistili, že viac ako polovici spôsobili tieto agresívne druhy stavy úzkosti. Neuróny zodpovedné za vysielanie serotonínu sa tak pri nich stali menej citlivými.
Vedci potom zistili, že neuróny, ktoré brzdili vylučovanie serotonínu, sa nachádzali hneď vedľa tých, ktoré ho uvoľňovali. Pomocou svetla vypli prvú skupinu neurónov, vďaka čomu sa myši stali odolnými proti šikanovaniu.
„Odstránili sme brzdy zo serotonínových neurónov a myši sa potom správali normálne,“ vysvetlil podľa BBC Olivier Berton z Lekárskej školy Pennsylvánskej univerzity.
Keď však tieto neuróny zaktívnili, myši zmenili spôsob vnímania sociálnej hrozby a stali sa oveľa viac spoločensky nervóznymi.
Kľúč k antidepresívam
Nájdenie funkcie týchto neurónov môže viesť k pochopeniu, prečo dnešné antidepresíva nefungujú u každého človeka rovnako. Štúdia môže rovnako zlepšiť zacielenie týchto liekov a zlepšiť tak samotnú liečbu.
„Mohlo by nám to pomôcť pochopiť základy podobné sociálnym symptómom u ľudí, ako sú sociálna fóbia či depresia,“ povedal Berton.
