nevymýšľajú,“ hovorí PaedDr. Matej Považaj, CSc., z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. „Jazyk tvoria len jeho používatelia. My len lepšie ovládame pravidlá, ktorými sa jazyk tvorí, a vieme povedať, či sa to-ktoré slovo tvorí v súlade s pravidlami. Náš názor však nemusí vždy zvíťaziť.“
Boli ste na chate?
S pomocou predchádzajúceho medzititulku môžete zistiť, nakoľko ste už prepadli internetu a s akou silou vás zasiahla vlna nových slov importovaných z angličtiny. Ešte pred piatimi rokmi by sme všetci posledné slovo prečítali s „ch“ a spomenuli by sme si zrejme na poslednú dovolenku niekde v horách.
Množstvo ľudí pohybujúcich sa na internete však už dnes spojenie „na chate“ prečíta automaticky ako „na čete“. Slovo chat v angličtine znamená nezáväzný rozhovor a na internete je zároveň názvom služby, ktorá takýto rozhovor umožňuje. Slovenčina preň zatiaľ nemá adekvátnu náhradu – pokec je príliš neformálny, nezáväzná debata zasa dlhý a príliš „škrobený“ termín.
Takýchto pojmov existuje v oblasti informatiky veľké množstvo: web (jedna zo služieb internetu, doslova sieť, pavučina), upgrade (v informatike prechod od staršieho programu k novšiemu), peer-to- -peer (typ siete, v ktorej neexistuje centrálny server), freeware (bezplatné programy), online (pripojený do siete)…
Už tri desaťročia sú v našom jazyku k dispozícii odborné ekvivalenty k anglickým slovám hardware a software – je to technické a programové vybavenie počítača. Dlhý názov pre frekventované termíny sa však neujal, rovnako ako prehliadač zatiaľ nenahradil browser a namiesto slovenského ťahaj a pusť sa stále používa pôvodné anglické spojenie drag & drop. „Vopred sa nikdy nedá odhadnúť, ktoré zo slov sa ujme a ktoré ľudia odmietnu. V princípe odmietajú najmä tie, ktorým nerozumejú, alebo naopak tie, pre ktoré majú zaužívané iné ekvivalenty,“ hovorí Matej Považaj. „Je však na odborníkoch, aby slovenské termíny našli, ak pociťujú ich absenciu. „Ak sa nás niekto opýta na vhodný ekvivalent pre cudzie slovo, spýtame sa – a vy by ste to ako pomenovali? Návrh potom môžeme odobriť, alebo vysvetliť, prečo sa nám nezdá, napríklad vzhľadom na jeho budúci pravopis, dobrý. Rozhodnú však len používatelia jazyka.“
Softwareové upgradey
Najľahšie sa v jazyku ujmú slová ako počítač či myš, ktoré vznikli doslovným prekladom anglických názvov (computer, mouse). Ak však nie je možné takýto termín vytvoriť, prichádza proces zdomácňovania, adaptovania cudzieho slova na potreby nášho jazyka. Pre odborníka môže pôsobiť transformácia software na softvér a cache na keš ako barbarstvo, zbavíme sa tým však napríklad problémov so skloňovaním cudzích slov vyúsťujúcich do tvarov ako „softwareový“ a „upgradeovaný“. Zároveň sa tým zvýši šanca, že slovo dokážu napísať správne aj ľudia, ktorí neovládajú jazyk, z ktorého bolo prebrané. „Nie je správne, ak odborníci nasilu trvajú na pôvodnej podobe slova. Dnes preberáme slová najmä z angličtiny, ale v slovenčine máme termíny z desiatok iných jazykov a nikto ich nemôže poznať všetky – a potom vznikajú problémy s pravopisom a gramatikou,“ vysvetľuje M. Považaj. Podľa jeho slov je tento proces prirodzený pre všetky jazyky – podobne si anglické slová prispôsobuje napríklad aj nemčina.
V súčasnosti možno pozorovať napríklad postupný vývoj používania slova e-mail – kým v Krátkom slovníku slovenského jazyka nájdeme len túto podobu, v bežnej reči sa často objavuje jednoducho „mail“ a laici už používajú aj fonetickú podobou „meil“ či „mejl“. „Pri takomto novom slove sa pritom nedá hovoriť o chybe – závisí len od situácie, v ktorej je slovo použité,“ vraví M. Považaj. „Kým odborník zostane pri pôvodnej podobe, bežný užívateľ si môže slovo prispôsobiť – napíše ho, ako ho počul.“
Znamená to, že o pár rokov budeme uvádzať na svojich vizitkách „mejl“? „Vývoj sa nedá vopred odhadnúť – ale bolo by to v súlade s prirodzenou tendenciou jazyka,“ konštatuje jazykovedec.
TOMÁŠ BELLA
(sme@cdtip.sk)
