BRATISLAVA. Najskôr získali z kože kmeňové bunky. Následne ich nechali rásť na syntetickom géle, potom dodávali zhlukom buniek živiny a kyslík.
Na konci pokusu dostali vedci štruktúry, ktoré pripomínali mozog plodu približne v deviatom týždni. Z kmeňových buniek vytvorili podľa štúdie v magazíne Nature akési minimozgy.
„Najväčším prekvapením vôbec bolo, že to fungovalo,“ hovorí pre magazín spoluautor štúdie Jürgen Knoblich. „Celá štruktúra sa však nesprávala ako jediný mozog.“
Pod mikroskopom vedci zistili, že v tkanive sa vyskytovali oblasti, ktoré navzájom komunikovali a pripomínali regióny akýchsi viacerých protomozgov.
Dôvodom odlišnosti od skutočného a jediného mozgu v tele môže byť to, že kým pri vývoji plodu sa mozog formuje aj na základe signálov z celého tela, v laboratórnych podmienkach nijaké také signály neboli.
Odborníci zdôrazňujú, že experimentálne dopestovaný mozog môže byť ešte roky ďaleko. Ale nový výskum naznačuje, že takéto tkanivá už teraz možno využiť na skúmanie neurobiologických ochorení a hľadanie postupov, ako proti nim bojovať.
