BRATISLAVA. Na jednej z tých základných úrovní je život vlastne chémia. A ak sa poriadne pozriete na chémiu, na dávne podmienky a pravdepodobnosti vzniku istých látok, zistíte, že život na Zem mohol prísť z Marsu. Myslí si to biochemik Steven Benner, ktorý svoje tvrdenia predstavil na európskom stretnutí geochemikov vo Florencii.
Dnes vieme, že pred miliardami rokov bol Mars obývateľnou planétou s podmienkami vhodnými na život. Benner však naznačuje, že mal aj lepšie podmienky na jeho vznik. Kým Zem mohla byť dokonca čisto vodným svetom, na Marse pokrývali oceány iba časť povrchu.
Práve súše mohli byť kľúčové - molekuly pripomínajúce RNA sa totiž vo vode rýchlo rozpadávajú. Navyše, ak organické molekuly, konkrétne uhľovodíky, vystavíme v laboratóriu svetlu a teplu, nevznikne ešte život, ale skôr čosi, čo pripomína smolu.
Na Marse však mohli kedysi dávno jestvovať také chemické látky, že sa to nestávalo a vznikla by napríklad ribóza, kľúčová súčasť DNA.
„Život vznikol na Marse a potom sa na nejakej skale dostal na Zem,“ tvrdí podľa magazínu Science Benner. „Je jednoducho pravdepodobnejšie, že vznikol na našom planetárnom susedovi.“
Nie všetci odborníci súhlasia. Aj keď je Bennerova hypotéza zaujímavá, nevieme, či Zem v minulosti bola naozaj vodným svetom. A jestvujú modely, ktoré pre vznik života potrebujú iné látky, než o akých uvažoval americký biochemik. Navyše, zatiaľ na podobné tvrdenie nielenže nejestvuje nijaký dôkaz, my ani nevieme, či na Marse niekedy život vôbec bol.
