SME
Utorok, 9. august, 2022 | Meniny má Ľubomíra

Svaly bránili veľkým dinosaurom v pohybe

Vedci zisťovali, ako dávne tvory používali svoje extrémne krky. Za vzor si vzali pštrosy.

LONDÝN, BRATISLAVA. Je to dávna vedecká záhada. Odkedy paleontológovia objavili dlhokrké sauropody, diskutovali, prečo mali tieto obrovské dinosaury takú zvláštnu stavbu tela.

Tieto masívne tvory, najväčšie, aké kedy chodili po zemi, totiž mávali až pätnásťmetrové krky.

Niektorí vedci sa preto domnievali, že dinosaury sa skláňali k rastlinám, ktoré rástli na zemi, zatiaľ čo iní tvrdili, že zvieratá sa načahovali za listami z korún stromov. V skutočnosti to však mohlo byť celé zložitejšie.

Problém so svalmi

Fakty
Sauropody

Patria medzi najväčšie suchozemské zvieratá histórie.

Mohli vážiť sto ton, desaťkrát viac ako slon.

Boli bylinožravce, objavili sa na začiatku jury a prežili sto miliónov rokov.

Podľa fosílií sa často pohybovali v stádach.

Nový výskum naznačuje, že dávne dinosaury nemuseli mať flexibilné krky, ktoré by im umožnili otáčať hlavou a dočiahnuť tak na vzdialenú či na neprístupnú potravu.

Podľa štúdie v online časopise PLoS One mali sauropody hustú masu svalov v krku, ktorá im zároveň čiastočne bránila dobre pohybovať samotným krkom.

Odborníci to zistili vďaka dôkladnému preskúmaniu krku pštrosov, ktoré sa dnes týmto pradávnym tvorom podobajú najviac.

„Predchádzajúce štúdie sa zamerali na kostru a vychádzali z predpokladu, že flexibilita je obmedzená kosťami kostry,“ povedal podľa BBC Matthew Cobley z americkej univerzity v Utahu. „Avšak naša štúdia ukazuje, že je to skôr mäkké tkanivo okolo nich.“

Skúmali pštrosy

Biológovia analyzovali chrupavku a mäkké tkanivá v krku troch pštrosov. Pri výskume postupne odstraňovali svaly, aby videli, ako to mení ich flexibilitu.

Na základe toho zistili, že tkanivá a svaly v krku paradoxne znižujú celkovú ohybnosť krku. Domnievajú sa preto, že takéto dinosaury, ktoré sa živili zväčša rastlinami, mohli mať problémy pri získavaní potravy.

„Rôzne druhy sauropodov boli obmedzené na rôzne druhy potravín. To je aj dôvod, prečo nevidíte žirafy obžierať kríky na zemi alebo kozy, ktoré by žrali listy z korún stromov,“ zdôraznil Cobley.

Vedci chcú teraz skúmať, čo bylinožravé tvory ako apatosaurus či brachiosaurus so svojimi dlhými krkmi robili. Chcú preto študovať ďalšie zvieratá ako labute, žeriavy, lamy či žirafy.

Doi: 10.1371/journal.pone.0072187

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik.

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 3 ďalší 6. aug
Vývoj syntetického embrya až do ôsmeho dňa (vpravo dole). Má zárodky orgánov - bijúce srdce i mozog.

Videli biť myšacie srdce.


5. aug

Nové správy zo sveta vedy.


a 2 ďalší 5. aug

Rozhovor s výskumným riaditeľom CEMEA.


a 2 ďalší 5. aug
SkryťZatvoriť reklamu