LONDÝN, BRATISLAVA. Je to dávna vedecká záhada. Odkedy paleontológovia objavili dlhokrké sauropody, diskutovali, prečo mali tieto obrovské dinosaury takú zvláštnu stavbu tela.
Tieto masívne tvory, najväčšie, aké kedy chodili po zemi, totiž mávali až pätnásťmetrové krky.
Niektorí vedci sa preto domnievali, že dinosaury sa skláňali k rastlinám, ktoré rástli na zemi, zatiaľ čo iní tvrdili, že zvieratá sa načahovali za listami z korún stromov. V skutočnosti to však mohlo byť celé zložitejšie.
Problém so svalmi
Fakty
Sauropody
Patria medzi najväčšie suchozemské zvieratá histórie.
Mohli vážiť sto ton, desaťkrát viac ako slon.
Boli bylinožravce, objavili sa na začiatku jury a prežili sto miliónov rokov.
Podľa fosílií sa často pohybovali v stádach.
Nový výskum naznačuje, že dávne dinosaury nemuseli mať flexibilné krky, ktoré by im umožnili otáčať hlavou a dočiahnuť tak na vzdialenú či na neprístupnú potravu.
Podľa štúdie v online časopise PLoS One mali sauropody hustú masu svalov v krku, ktorá im zároveň čiastočne bránila dobre pohybovať samotným krkom.
Odborníci to zistili vďaka dôkladnému preskúmaniu krku pštrosov, ktoré sa dnes týmto pradávnym tvorom podobajú najviac.
„Predchádzajúce štúdie sa zamerali na kostru a vychádzali z predpokladu, že flexibilita je obmedzená kosťami kostry,“ povedal podľa BBC Matthew Cobley z americkej univerzity v Utahu. „Avšak naša štúdia ukazuje, že je to skôr mäkké tkanivo okolo nich.“
Skúmali pštrosy
Biológovia analyzovali chrupavku a mäkké tkanivá v krku troch pštrosov. Pri výskume postupne odstraňovali svaly, aby videli, ako to mení ich flexibilitu.
Na základe toho zistili, že tkanivá a svaly v krku paradoxne znižujú celkovú ohybnosť krku. Domnievajú sa preto, že takéto dinosaury, ktoré sa živili zväčša rastlinami, mohli mať problémy pri získavaní potravy.
„Rôzne druhy sauropodov boli obmedzené na rôzne druhy potravín. To je aj dôvod, prečo nevidíte žirafy obžierať kríky na zemi alebo kozy, ktoré by žrali listy z korún stromov,“ zdôraznil Cobley.
Vedci chcú teraz skúmať, čo bylinožravé tvory ako apatosaurus či brachiosaurus so svojimi dlhými krkmi robili. Chcú preto študovať ďalšie zvieratá ako labute, žeriavy, lamy či žirafy.
