BRATISLAVA. Mohla to byť obyčajná večera, bežné jedlo miestnych obyvateľov. Do vriacej vody vložíte trošku ustríc, čerstvú tresku a necháte povariť. Napokon takúto rybaciu polievku dochutíte, napríklad kúskami byliniek - a môžete podávať.
Zásadným rozdielom je, že podobný recept niekto varil pred šesťtisíc rokmi. Použitie cesnačky, rastliny určenej na dochutenie jedla či liečenie bez vlastnej nutričnej hodnoty, sa stalo najstarším známym využitím korenia v Európe.
Ochutiť bylinkou
Dávni ľudia sa od tých dnešných v princípe príliš nelíšili. Možno predpokladať, že veľmi podobné boli aj ich chute - a preto aj spôsob, akým si jedlá korenili.
Pre archeológov je však problémom zistiť, ako si vlastne varili a čo jedli. Môžu vychádzať z nálezov v odpadových jamách či pozostatkov v nádobách, v prípade jedla a obzvlášť toho vareného sa však takmer nezachovávajú.
Tím z univerzity v Yorku sa však rozhodol, že si na pomoc vezme chémiu, presnejšie analýzu takzvaných fytolitov. Sú to drobné, mikroskopické telieska, ktoré sa nachádzajú v rastlinných bunkách - v stonkách, listoch či koreňoch. Výhodou je, že majú pre rôzne rastliny špecifický tvar a tento tvar si zachovávajú aj po tepelnej úprave jedla vrátane spálenia.
Hayley Saulová takto preskúmala nádoby zo severného Nemecka a Dánska. Vedci následne podľa štúdie v online magazíne PLoS One zistili, že drobné čiastočky zodpovedajú cesnačke lekárskej, dvojročnej liečivej rastline, ktorá vôňou pripomína cesnak.
Dodnes sa používa do šalátov, ale skôr pre svoju chuť a vôňu, keďže podľa Science nemá dostatok škrobu, a teda ani nutričnej hodnoty.
„Tradičný pohľad je, že dôvodom na používanie rastlín a ich kultiváciu boli energetické nároky a chuť,“ vysvetľuje Saulová v tlačovom vyhlásení svojej univerzity.
O tisícročie skôr
„Cesnačka má silnú chuť i vôňu, no málo nutričnej hodnoty. Keďže sme však tieto fytolity našli v nádobách spolu s tukmi z morských o suchozemských zvierat, náš objav je prvým priamym dôkazom koreneného jedla v európskej prehistorickej kuchyni.“
Predpokladá sa, že pestovať plodiny a chovať zvieratá začali ľudia pred viac ako desaťtisíc rokmi na rôznych miestach zároveň. Stopy po dochucovaní jedla sú mladšie, tiež pochádzajú z oblasti Blízkeho východu.
Využitie prísad v Európe dosiaľ vedci poznali zhruba spred päťtisíc rokov - používali napríklad kôpor. To však na tomto území už prebehla neolitická revolúcia, ale Saulovej nálezy pokročilé zvyky v dávnych kuchyniach posúvajú najmenej o tisíc rokov hlbšie do minulosti.
„Tieto objavy ukazujú, že lovci a zberači mali pri svojom prechode k poľnohospodárstvu vcelku sofistikovaný postoj k vareniu,“ uzatvára archeologička pre Nature.
