K práci vedca patria aj stretnutia so zaujímavými ľuďmi. A keďže stretnutia s prezidentmi podliehajú protokolom, obyčajný človek nemá potuchy ako takéto stretnutia prebiehajú. Náhodné stretnutia na ulici však protokolu nepodliehajú.
To, že najväčšie zbierky jantáru sú v Moskve, možno tušia viacerí, málokto však vie, že časť zbierok, najmä jantár na korunovačných klenotoch a zvyšky jantárovej komnaty sa nachádzajú priamo v Kremli. Keď mi profesor vybavil exkurziu, bol som asi prvým cudzincom, čo si ich prezrel.
Pri vstupe ma zastavil ochrankár a oznámil mi, že v Kremli je prezident a že nemôžem ísť. Naliehal som, že prezident v Kremli predsa býva a že takúto možnosť mám raz za život - a máme to predsa dohodnuté. Dovolili, no povedali, že v Kremli je prezident Spojených štátov. Ak vyjde, vraveli, postavte sa presne na kraj cesty a nehýbte sa. Mohli by vás zastreliť.
Tak aj bolo, po chvíli sa vyrútila prezidentská kolóna a nemenovaný prezident tam skutočne bol, ibaže v aute. Asi to tak malo byť, lebo náhle celá ta paráda kvôli závore zastala a to tak, že prezident bol v aute len meter odo mňa, s otvoreným oknom a v miernej nepohode z prudkého zastavenia – prekvapený, že vonku je na správnom mieste cudzí človek. Ochrankár nestačil zareagovať a prezident zdvihol ruku, pohotovo sa usmial a bezchybnou angličtinou s americkým prízvukom povedal: „Hi.“
A vtedy sa to stalo. Zrazu som pochopil, že kvôli tomuto momentu som žil. Teraz musím spraviť niečo historické. Svet zastal. Všetko neuveriteľne spomalilo, čas zastal tiež. A ja som sa zachoval ako pravý Jánošík.
Nielenže som pánovi prezidentovi neprezradil účel mojej návštevy Moskvy a netlmočil čaro slovenskej vedy. Nielenže som mu neopísal vôňu fatranského salaša, chuť bryndzových halušiek a krásu Sloveniek. Ja som mu ani len neodzdravil.
Vždy keď teraz držím v ruke kus vzácneho jantáru, pomyslím si, aké by to bolo hulvátstvo dať ho do korunovačných klenotov.
Autor: Peter Vršanský, paleontológ
