GABČÍKOVO. „Priamo piť vodu z Dunaja nie, ale na väčšine miest Dunaja sa kúpať dá,“ hovorí Béla Csanyi, šéf riečnej výskumnej expedície, ktorá skúma kvalitu vody v Dunaji.
Expedíciu tvorí 20 expertov z ôsmich krajín, štyria sú zo Slovenska. Na 68 miestach z rieky odoberajú, spracovávajú a analyzujú vzorky živočíchov a rastlín či jej piesočných nánosov. Slúžia im na to laboratóriá na štyroch lodiach, ktorými sa experti od 14. augusta plavia z nemeckého Regensburgu po Dunaji.
Lode preplávajú úsek dlhý takmer 2400 kilometrov. Monitorovaciu plavbu experti ukončia 26. septembra v rumunskom meste Tulcea v delte Dunaja.
Vedci z dvoch vedúcich lodí expedície srbskej Argus a rumunskej Istros vo štvrtok zakotvili v Gabčíkove.
Ide v poradí o tretí medzinárodný prieskum Dunaja – Joint Danube Survey 3. Prieskum sa robí každých šesť rokov od roku 2001. Výsledky z aktuálneho budú známe na jeseň 2014. Prieskum stojí dva milióny eur.
Najčistejší pri DevíneDunaj
Expedícia
skúma živočíchy, rastliny či nánosy v Dunaji;
20 vedcov, štyria Slováci;
vzorky zbierajú na 68 miestach po toku Dunaja;
laboratóriá na štyroch lodiach;
z nemeckého Regensburgu až do rumunského mesta Tulcea.
„Kvalita vody v Dunaji sa pohybuje medzi dobrým a priemerným,“ hodnotí náš úsek rieky Jarmila Makovinská z Výskumného ústavu vodného hospodárstva, ktorá je členkou expedície.
V päťstupňovej škále hodnotenia, v ktorom je jednotka najlepšia, patrí nášmu úseku rieky dvojka až trojka.
Najkvalitnejšia voda je podľa expertky v úseku od Devína po bratislavský Most SNP, naopak, trojkou hodnotia úsek od Medveďova po maďarské hranice.
Slovenskí experti z expedície sú s kvalitou vody na našom území spokojní.
„Pokojne by som sa tam okúpala,“ hovorí o kúpaní v Dunaji pod Bratislavou Makovinská.
Formálne je náš úsek v poriadku, vraví aj Jaroslav Slobodník, technický koordinátor expedície.
Dodáva však, že Slovensko šetrí a nerobí potrebný nadstavbový monitoring Dunaja.
Znečisťujú Srbi a RumuniZ celkového pohľadu je podľa Igora Lišku, projektového manažéra expedície, chemicky najčistejší horný tok Dunaja. Najviac druhov rastlín a živočíchov je však na dolnom toku.
Rakúšania majú v dôsledku desiatich priehrad na Dunaji podľa Slobodníka nedostatok rýb.
Najväčšími znečisťovateľmi Dunaja sú srbské mestá Novi Sad a Belehrad a rumunská Bukurešť, ktoré nemajú čistiareň. Donedávna ju nemala ani Budapešť. Po jej vybudovaní sa kvalita vody výrazne zlepšila.
