Mykény rozložené na kopci na Peloponéze bolo vidno už z diaľky. No aj keď sa údajne blížime k starodávnej Tróji a dávno sme minuli pokladnicu, slávne miesto sa stále ukrýva.
Po stovkách metrov rovnej cesty sa namiesto očakávaného pahorku, ktorý je zreteľný z opačnej strany od Dardanel, vynoril trójsky kôň.
Zaváhate. Ak vás už na začiatku víta takýto gýč vo forme nahnedo natretej atrapy, čo môžete čakať ďalej?
Malé, ale milé
Fakty
Trója
Pahorok Hisarlik, kde leží Trója, bol osídlený už pred 5000 rokmi.
Tróju vykopal Schliemann v druhej polovici 19. storočia.
Vykopávky sa členia na deväť vrstiev – Trója I spadá do obdobia 3000 rokov p. n. l. a najmladšia Trója IX do roku 500 n. l.
Obdobie trójskej vojny spadá do vrstvy VII – okolo rokov 1300 – 1260 p. n. l.
Trója nemá nič z pompéznosti Efezu, ani z rozľahlosti Pergamonu. Nepatrí ani medzi turistické nutnosti, kam by sa z riviéry hrnuli kolóny autobusov. Je priďaleko od pobrežia Stredozemného mora a skôr sem zablúdia turisti z Istanbulu. Pritom o nej počul každý a tušíme o nej viac než o iných antických pamiatkach Malej Ázie.
Trója, ak to teda miesto z dávnych bájí naozaj je, by vás v porovnaní s inými náleziskami mohla sklamať. Na malom priestore totiž neponúka množstvo chrámov, hlavice antických stĺpov ani veľké rímske divadlo. Naopak, ukazuje zvyšky päťtisícročnej histórie miesta, ktoré žilo dávno predtým, než ho preslávil Homér vo svojich eposoch Ílias a Odysea.
Takto Trója očarí skôr nahustenosťou a jednoduchosťou. A nemáte pred ňou kam ujsť, keďže vás po celý čas vedú drevené chodníky a smer určujú šípky.
„Je to veľké mesto, mesto obklopené silným múrom s vežami a bránami,“ opisuje Homér antickú Tróju. „Ulice má široké, sú tam paláce aj chrámy, budovy aj domy.“
Po pár krokoch vás vykopávky pohltia – práve vtedy, ak po schodoch zídete k spomínaným hradbám mesta. Tieto kamene sú na svojom mieste niekoľko tisícročí, a to ste stále neprišli na miesta najstarších vykopávok.
Splnil si sny
Keď chudobný Heinrich Schliemann v detstve čítal Iliadu, uveril, že si Homér nevymýšľal, ale opisoval reálne skutočnosti. A povedal si, že toto mesto nájde.
Aby ju mohol hľadať, začal ako dieťa pracovať, bol plavčíkom, neskôr účtovníkom, úradníkom, študoval jazyky. Podarilo sa mu zarobiť majetok v Rusku a v Amerike, kde viedol banku. Ako bohatý mohol konečne začať – s knihou v ruke.
V roku 1870 odštartoval Schliemann vykopávky na Hisarliku, no dôverovala mu len jeho manželka Sophia. Napokon Nemec Tróju pravdepodobne objavil, odhalil až sedem vrstiev dejín mesta, o ktorého existencii nepochyboval.
Údajne našiel aj Priamov poklad, hoci ten nakoniec patril niekomu inému. Schliemann však predpokladal, že Homérova Trója bola okolo roku 1300 pred naším letopočtom prvým osídlením na Hisarliku. Sám však prišiel na to, že ľudia tu žili oveľa skôr, a to aj tritisíc rokov pred Kristom.
Schliemann bol však skôr nadšeným amatérom, možno mu vyčítať, že znehodnotil niektoré nálezy, podrobne ich nezdokumentoval a z krajiny odniesol najmä zlaté šperky a nádoby. Na rozdiel od iných mal však jednu dobrú vlastnosť: dostatok viery v existenciu Tróje.
Deväť Trój
Archeológovia po Schliemannovi odhalili ešte ďalšie dve vrstvy – každá z tých deviatich predstavuje Tróju, ktorá vyrástla na troskách tej predchádzajúcej.
Ak sa lepšie zahľadíte na jednotlivé výkopy, presne vidíte, ktorá vrstva sa kde začína. Fascinujúce sú najmä zvyšky múru z nepálených tehál, ktoré pred slnkom aj dažďom chráni stan – majú štyri a pol tisíca rokov.
Vidíte, ako ich lepili hlinou a dokážete si predstaviť, ako mohli kedysi vyzerať. Rovnako zachovaný zostal kus prístupovej cesty k juhozápadnej bráne .
Zvyšky domov, múrov pevnosti, ulíc, brán i keramiky vás však postupne prenášajú až do čias Rimanov, a tak rímsky odeón, zastrešená obdoba amfiteátra, je jednou z mála pamiatok, pri ktorej predstavivosť nepotrebujete. Na rozdiel od gýčového koňa na začiatku.
Trója nemá múzeum, dostane nové
Nové múzem dostane historické miesto až v roku 2016.
BRATISLAVA. Priamo v Tróji dnes nie je žiadne múzeum, časť vzácnych pamiatok môžete vidieť v neďalekom Canakkale, v Istanbule alebo v berlínskom Pergamonskom múzeu.
Od jari sa však oproti dedine Tevfikiye začalo na desaťhektárovom pozemku stavať múzeum podľa veľkorysého návrhu tureckej architektonickej kancelárie Yalin Mimarlik.
Jej projekt obrovskej kocky vybrali zo 132 návrhov počas súťaže, ktorá trvala dva roky. Ďalšie dva roky by mala trvať stavba, takže ak sa vyberiete do Tróje v roku 2016, už by ste si mohli v modernej budove nielen prezrieť vykopané skvosty, ale aj si oddýchnuť. Podľa plánov sem presťahujú artefakty z Tróje, ktoré sú uložené vo viacerých múzeách po celom svete.
Pôdorys kocky bude mať rozmery 32 x 32 metrov a obložia ju oceľovými platňami. Výstavné priestory budú nad zemou, vchod však povedie z podzemia. Strecha bude presklená, nebude chýbať terasa. Súčasťou múzea budú obchody, kinosála, knižnica, kaviarne aj reštaurácia. Na nižších poschodiach zase reštaurátorké a konzervačné laboratóriá, sklady či trezory. Domáci veria, že múzeum priláka milión turistov ročne.
V dedinke zatiaľ nájdete ubytovanie iba v niekoľkých domoch. Upúta však nová veľká tabuľa na kemp. Nebuďte sklamaní, ak pôjde len o dve terasy za čajovňou a päť nových karavanov. Záchody, sprchy a kuchynka sú nové.
Jana Čevelová
