FOTO - Archív
u, Nitrianskom Hrádku, Veselom, Čake atď. Tieto výskumy do určitej miery potvrdzujú kontakty stredoeurópskej kultúry s vyspelým egejským prostredím.
FOTO - Archív
Svojím materiálnym prejavom to dokazuje známa otomanská kultúra, ktorá dosiahla vrchol medzi 17. a polovicou 15. storočia pred n. l. V staršej dobe bronzovej sa rozprestierala najmä na území východného a v južných častiach stredného Slovenska, juhovýchodného Poľska, východného Maďarska a Rumunska (Sedmohradska). Táto vyspelá kultúra poznala nielen kvalitnú metalurgiu bronzu a šperkárstvo, ale mala aj vysokú úroveň staviteľstva, najmä pri budovaní opevnených sídlisk. Túto skutočnosť dokazujú odkryté opevnené sídliská v Spišskom Štvrtku, v Barci a v Nižnej Myšli.
V 17. storočí pred n. l. začínala svoju púť v egejskej oblasti aj výnimočná mykénska civilizácia, tvorená už etnicky gréckym obyvateľstvom. Jej priame kontakty so strednou Európou zabezpečoval najmä obchod so soľou alebo s jantárom, pochádzajúcim z pobrežia Baltského mora.
Z prostredia tzv. maďarovskej kultúry (16.–15. stor. pred n. l.) sú známe opevnené sídliská v Nitrianskom Hrádku a vo Veselom. Pre túto kultúru je významná devínska vyvýšenina (hradné bralo) nad sútokom Moravy s Dunajom, kde sa pravdepodobne stretávala so severopanónskou kultúrou, nachádzajúcou sa južne od Dunaja a vyznačujúcou sa tzv. inkustrovanou keramikou, čiže zdobením povrchu keramiky farebnou hlinkou, ktorá sa vkladá do vyhĺbeného dekóru. Na možné kontakty nositeľov maďarovskej kultúry s juhovýchodnými európskymi oblasťami môže upozorňovať výzdoba ich kostených predmetov tzv. mykénskym ornamentom.
Prekvapujúci bol nález železnej dýky v kultovej studni vo vrstve rámcovo pochádzajúcej z doby bronzovej v 2. tisícročí pred n. l. v Gánovciach na východnom Slovensku. Tento výnimočný predmet, doteraz viacerými odborníkmi datovaný do obdobia otomanskej kultúry, inými zase do neskoršieho časového úseku, akoby jednoznačne upozorňoval na kultúrne styky strednej Európy, v tomto prípade s Malou Áziou.
Podobnosti s Homérovou Iliadou môžeme rozpoznať na znázornených výjavoch na nádobe (15. stor. pred n. l.) z Veľkých Raškoviec na východe Slovenska, ktorá sa našla na území kultúry Suciu de Sus.
Mykénske a možno aj minojské (Kréta) vplyvy sú badateľné vo výzbroji predstaviteľov strednej, ale predovšetkým mladšej a neskorej doby bronzovej na území Slovenska.
Určitú podobnosť medzi stredoeurópskou a egejskou oblasťou doby bronzovej môžeme pozorovať aj v zvieracích motívoch v keramických plastikách a vo výrobkoch z bronzu.
Autor: DRAHOSLAV HULÍNEK(Autor je archeológ a redaktor Historickej revue)
