BRATISLAVA. Rozšírená hypotéza dosiaľ tvrdila opak. Ak aj do prírody uniknú nejaké gény z geneticky modifikovaných plodín, pre divoké rastliny znamenajú skôr nevýhodu.
Bez zásahu človeka a jeho chemikálií sú takéto gény zbytočné a rastliny v prirodzenom boji o prežitie a rozmnoženie skôr oslabujú. Nová štúdia však podľa magazínu Nature tvrdí, že v niektorých prípadoch by to mohlo byť naopak.
Genetici už dávnejšie upravili rôzne druhy obilnín tak, aby vydržali postrek herbicídom, ktorý využíva ako účinnú látku glyfosát. Ten bráni rastu rastlín blokovaním istého enzýmu, upravené rastliny však dostávajú extra gény, ktoré naopak produkcii enzýmu pomáhajú. Rastlina tak postrek prežije.
Predchádzajúce štúdie skôr naznačovali, že ak sa takéto gény dostanú medzi divorastúce rastliny, skôr im to uškodí. Nový výskum v odbornom magazíne New Phytologist však tvrdí opak: ak sa napríklad do divokej ryže dostanú gény podporujúce tvorbu enzýmu, darí sa jej lepšie ako jej konkurentom bez takýchto génov.
A to dokonca aj v prípade, ak nedôjde k žiadnemu postreku. Druhá generácia takýchto hybridov dokonca produkuje viac semien.
Mohlo by to znamenať, že genetická modifikácia, ktorej cieľom je odolnosť plodín proti postreku, môže posilniť aj burinu. Či sa tak v prírode aj naozaj stane, vedci zatiaľ nevedia. Výskum totiž prebiehal iba v kontrolovaných podmienkach.
