BRATISLAVA. Je ich asi stopäťdesiattisíc. Drobných bodov kdesi medzi súhvezdiami Lýry a Labute, hviezd, ktoré sa od nás nachádzajú mnoho svetelných rokov ďaleko. Práve na ne hľadel vesmírny ďalekohľad Kepler, kozmické observatórium, ktoré sledovalo drobnučké výkyvy v ich jasnosti.
Ak popred materské slnko prejde nejaký objekt, hviezda máličko zabliká. Takýmito objektmi boli ďaleké exoplanéty a kozmický detektív odhaľoval svety, ktoré v našej galaxii krúžia okolo iných hviezd.
Nové však neobjaví. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) priznal, že pokusy o záchranu misie zlyhali. Kepler už poriadne nefunguje.
Pokazené zotrvačníky
Fakty
Misia Kepler
Do kozmu odštartovala 7. marca 2009.
Exoplanéty objavuje pomocou tranzitnej metódy, keď planéta z nášho pohľadu prejde popred hviezdu a málo sa zmení jej jasnosť.
Objavila 135 exoplanét a viac ako 3500 kandidátov.
Vesmírna misia odštartovala v marci v roku 2009. Jej cieľom bolo odhaľovať exo?planéty, hľadať také, ktoré sú správne ďaleko od svojich sĺnk a prípade objaviť nejakú, ktorá by sa ponášala na našu Zem.
Aby sa zariadenie dokázalo správne nasmerovať a udržiavalo stabilnú pozíciu, inžinieri ho vybavili štvoricou gyroskopov, akýchsi zotrvačníkov, ktoré to v kozme dokázali zabezpečiť.
Prístroj potreboval najmenej tri zo štyroch, prvý sa však pokazil minulý rok v júli, druhý teraz v máji. Inžinierom sa ani po mesiacoch skúšania nepodarilo nájsť spôsob, ako aspoň jeden z nich opraviť.
„Testy sa skončili a už neveríme, že dokážeme spustiť tretí,“ hovorí pre National Geographic Paul Hertz, riaditeľ NASA pre astrofyziku. Bez aspoň troch zotrvačníkov však nie je Kepler dostatočne presný a už nezvládne splniť svoju pôvodnú úlohu.
Môže pokračovať?
Aj napriek svojmu koncu je však misia kozmického pátrača extrémne úspešná. Pôvodne totiž mala fungovať len do novembra minulého roku a všetok čas navyše bol už iba rozšírením pôvodného projektu.
Kepler pritom objavil viac ako stotridsať planét a existenciu najmenej troch tisícok naznačil. A to vedci ešte nedokázali zanalyzovať všetky dáta, ktoré ďalekohľad získal – nové objavy tak môže Kepler urobiť aj posmrtne.
„Na začiatku našej misie nikto nevedel, či planét veľkých ako tá naša je v galaxii mnoho,“ zdôrazňuje v tlačovom vyhlásení NASA William Borucki, šéfvýskumník misie. „Ak by boli vzácne, môžeme byť v kozme sami.“
Americký úrad však nechce kozmický prístroj zničiť a pokúsi sa ho ešte nejakým spôsobom využiť. Inžinieri a vedci teraz začnú pracovať na návrhoch, čo by mohol Kepler s dvoma funkčnými gyroskopmi skúmať. NASA hovorí, že to bude jedna z priorít úradu – a návrhy na využitie ďalekohľadu by mali prísť ešte do konca tohto roka.
