SME
Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Budeme cestovať v kapsule? Predstavili nový spôsob dopravy

Do kapsuly sa zmestí asi dvadsať pasažierov. Dokáže sa pohybovať na vzduchovom vankúši, a to v trubici dlhej stovky kilometrov.

(Zdroj: SITA/AP)

Hovorí sa o ňom ako o prevratnom vynáleze, ako o piatom spôsobe dopravy odlišnom od všetkého, čo sme doteraz poznali. Po cestnej, lodnej, železničnej a leteckej doprave prichádza Hyperloop.

Aspoň tak to začiatkom tohto týždňa prezentoval podnikateľský dobrodruh Elon Musk a médiá, ktoré o jeho koncepte informovali.

Ľudia alebo tovary by sa prepravovali v kapsule, zmestilo by sa do nej o niečo viac ako dvadsať pasažierov. Kapsula by sa pohybovala na vzduchovom vankúši, v trubici dlhej stovky kilometrov. Pred sebou by vytvárala stav podobný vákuu, v pohybe by ju teda nebrzdil takmer žiadny odpor.

Skryť Vypnúť reklamu

Celé by to poháňala solárna energia. Vraj mu nehrozia havárie, nebude vypúšťať ani žiadne emisie. Malo by ísť o najčistejší spôsob dopravy, aký zatiaľ ľudstvo vymyslelo.

Takýto koncept navrhuje Musk, ktorý medzi novátormi nie je nováčikom. Zbohatol na internetovom platobnom systéme PayPal, založil aj firmu SpaceX, ktorej raketa zásobuje vesmírnu stanicu ISS, a výrobcu áut na elektronický pohon Tesla Motors.

Odvaha hľadať nové veci mu nechýba, vďaka podnikateľskej minulosti zatiaľ ani prostriedky na ich realizáciu.

Iba polhodinka cesty

Hyperloop predstavil ako alternatívu pre leteckú dopravu na krátke vzdialenosti. Hovorí o vzdialenostiach okolo 1500 kilometrov, pri predstavovaní konkrétne spomenul spojenie kalifornských miest Los Angeles a San Francisco, teda trať dlhú 610 kilometrov.

Skryť Vypnúť reklamu

„Ak by Hyperloop naozaj postavili, cesta medzi týmito mestami by mohla trvať len pol hodiny,“ povedal podľa BBC.

Kapsule by totiž podľa jeho projektu dosiahli rýchlosť 1220 kilometrov za hodinu. Navyše výstavba trate by stála len šesť miliárd dolárov, náklady na plánovanú vysokorýchlostnú železničnú trať na tejto trase sa odhadujú na 68 miliárd. Vlaku by navyše cesta trvala takmer tri hodiny, bola by aj drahšia (20 dolárov oproti 80).

Vlak totiž bude jazdiť priemernou rýchlosťou okolo 200 kilometrov za hodinu. Pre porovnanie, najrýchlejší vlak súčasnosti prekračuje rýchlosť 500 kilometrov za hodinu.

Nič prevratné?

Reakcie na Muskovo oznámenie boli rôzne. Kým jedni ho označujú za vizionára, ktorý môže posunúť svet dopredu, ďalší pripomínajú, že v podstate nepriniesol nič prevratné.

Skryť Vypnúť reklamu

Už v roku 1972 napríklad vedec R. M. Salter predstavil svoju myšlienku, pri ktorej by sa vagóny prepravovali v podzemných tuneloch.

Podobne ako Hyperloop, nedotýkali by sa zeme, „nadnášali“ by sa vďaka elektromagnetickému poľu. Vagóny mali prekonávať rýchlosť 2000 kilometrov za hodinu, cesta z New Yorku do Los Angeles mala trvať len 21 minút.

Salter hovoril, že už vtedajšie technológie umožňovali, aby sa jeho vízia zrealizovala, navrhol dokonca aj sieť spojení medzi najväčšími americkými mestami, no nikdy sa tak nestalo.

Ani teraz vedci Muskovi automaticky nehovoria, že jeho nápad navždy ostane len snom. „Nevidím na tom nič, čo by porušovalo zákony fyziky,“ napísal podľa BBC John Hansman, profesor letectva a astronautiky na Massachusettskom technologickom inštitúte.

Skryť Vypnúť reklamu

„Nepýtajme sa, či sa to dá urobiť. Ale či to vieme urobiť tak, aby to malo zmysel z hľadiska spotreby energie a z ekonomického hľadiska,“ tvrdí uznávaný vedec.

Práve ekonomické hľadisko Muskovmu plánu najviac vyčítali. Málokto verí, že náklady by sa naozaj mohli zmestiť do „Muskových“ šiestich miliárd.

Spojenie Los Angeles a San Francisco by totiž muselo byť prakticky úplne priame. Pri takých vysokých rýchlostiach spôsobuje každá prudšia zákruta preťaženie, ktoré môže byť pre pasažierov nebezpečné.

Škaredé betónové pylóny

Priame spojenie znamená aj to, že by obrovská trubica musela ísť aj zastavanými oblasťami. Celú výstavbu by predĺžilo a aj predražilo vykupovanie pozemkov, tieto náklady pritom Musk to svojho projektu nezapočítal.

Musk nechce svoju trubicu ťahať pod zemou, to by bolo až príliš nákladné. Namiesto toho ju chce umiestniť na pylóny vo výške asi tridsať metrov nad zemou. Tvrdí, že trasa by mohla ísť nad súčasnou diaľnicou, kde už štát pozemky vykúpil, no aj tu možno očakávať, že miestnym ľuďom sa to páčiť nebude. Či už z estetického hľadiska, alebo z obáv pre bezpečnosť na ceste.

Skryť Vypnúť reklamu

Získať všetky potrebné povolenia by podľa odborníkov mohlo trvať aj desať rokov, nehovoriac o tom, ako by miestni politici voličom vysvetľovali odstavenie kľúčovej dopravnej tepny pre niekoľko rokov trvajúcu výstavbu.

Spojené štáty nie sú Čína, kde megalomanským projektom ustupujú milióny ľudí aj so svojimi domovmi a nikto sa ich nepýta na názor. Aj preto má už komunistická krajina najhustejšiu sieť rýchlostných železníc na svete.

Tridsaťmetrový pylón musí navyše zvládnuť nárazy silného vetra. „Ak to bude veľká trubica dlhá stovky kilometrov na obe strany, pôjde o niečo ako obrovskú plachtu. Budú betónové pylóny natoľko silné, aby toto vydržali?“ pýta sa v analýze podľa Daily Telegraph Sam Jaffe, výskumník spoločnosti Navigant Research.

Skryť Vypnúť reklamu

Chýba kľúčová vec

Problémom môžu byť aj odhadované náklady. Musk totiž hovorí len o peniazoch potrebných na konštrukciu trasy, ale nie o výskume, ktorý jej musí predchádzať.

Všetko však nasvedčuje tomu, že tieto problémy tak skoro nikto nezačne v praxi riešiť. Musk ponúkol svoj projekt voľne pre každého, on sám sa doň pustiť nechce.

Nechce zakladať novú firmu, hovorí, že pre doterajšie aktivity už zvyšný čas nemá a chce sa venovať aj svojím piatim deťom.

Predpovedá, že výskum budem trvať asi štyri roky, samotná výstavba ďalšie tri. Aj v tomto by Hyperloop predbehla plánovanú rýchlostnú železnicu, ktorú by mali dokončiť až v roku 2029.

Mosk sám pripúšťa, že možno zafinancuje výrobu prototypu, ale konkrétne vyhotovenie si už musí na seba zobrať niekto iný.

Skryť Vypnúť reklamu

Jay Yarrow z portálu Business Insider tvrdí, že práve toto by v skutočnosti mohla byť najväčšia slabina Moskovho projektu. Ten podľa neho potrebuje niekoho, kto má dostatočnú víziu, vplyv a bohatstvo, aby ho naozaj zrealizoval. „Nanešťastie, jeho 57-stranovému plánu na Hyperloop chýba kľúčová vec pre úspech: Elon Musk.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Žilinská nemocnica varuje pred režimom vojnovej medicíny

Bojnická nemocnica už nevie vyčleniť ďalšie lôžka pre pacientov s Covidom

Väčšina nemocníc má dostatok lôžok. Avšak hlavne tým na severe Slovenska začínajú akútne chýbať zdravotníci.
Dobré ráno

Dobré ráno: V Poľsku sú ľudia už týždeň v uliciach, zúri tam kultúrna vojna

Do protestov sa zapájajú desaťtisíce ľudí.

Podcast Dobré Ráno.

Fico žije v atmosfére strachu, jeho ľudia končia v putách

Šéf Smeru sa zastal viacerých zadržaných.

Predseda Smeru Robert Fico.
Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Trump patrí do múzea

Trump bol nesmiernou inšpiráciou pre všetkých populistov, ale aj autokratov.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Neprehliadnite tiež

Časť ostrova Kotelnyj, ktorý sa nachádza v mori Laptevovcov na zábere z júna 2016.

Ben 10: Power Trip vám zabaví deti cez prázdniny

Výlet do otvoreného sveta obľúbeného detského seriálu.

Podcast Zoom

Zoom: Vedci odmerali dosiaľ najkratší čas

Týždenný prehľad noviniek z vedy.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  4. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Magazín SME Ženy už v predaji
  2. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  5. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  6. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 35 703
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 986
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 564
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 282
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 16 529
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 13 446
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 297
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 320
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 303
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 10 572