WASHINGTON, BRATISLAVA. Vznášate sa nad svojím telom, zhora sa pozeráte na to, čo sa okolo vás odohráva. Všetko počujete, všetko vnímate, cítite sa príjemne a dobre, prežívate stavy eufórie. Alebo sa stretávate s ľuďmi, ktorí sú už dávno mŕtvi, či putujete tunelom, na ktorého konci vás čaká svetlo.
O tisíckach podobných zážitkov hovoria ľudia, ktorí prežili stav klinickej smrti. Akoby sa postupne dostávali z tela, akoby sa dokázali stretnúť s čímsi, čo ich presahuje.
Podobné metafyzické špekulácie však teraz spochybnil nový výskum, ktorý ukázal, že za všetkým môžu byť obyčajné elektrické a chemické pochody v mozgu. Aspoň v prípade pokusných hlodavcov, ktorých skúmali pri zlyhaní srdca a udusení.
Elektrina v mozgu
Jimo Borjiginová si čosi zvláštne všimla už pred rokmi. Keď v roku 2007 so svojím mužom skúmala mozgovú aktivitu potkanov, pár zvierat jej cez noc neplánovane zomrelo.
Našťastie, pokusné hlodavce boli stále pripojené na prístroje a tak keď ich dvojica ráno objavila, narazila aj na čudné záznamy ich mozgu. Zvláštnu aktivitu, ktorá sa ukázala len krátko po smrti zvierat.
„Ostalo mi to v hlave,“ hovorí Borjiginová pre magazín National Geographic. „Presvedčilo ma to, že v mozgu sa čosi krátko po zlyhaní srdca odohráva. Niečo, čo možno odmerať.“
Vedci tak podľa štúdie v Proceedings of National Academy of Sciences pripravili experiment. Najskôr pokusné zvieratá napojili na elektroencefalograf, ktorým skúmali elektrickú aktivitu v rôznych miestach ich mozgu.
Potom potkany z etických dôvodov uspali a následne im navodili zlyhanie srdca či udusenie. Vedci chceli vedieť, čo sa bude odohrávať v mozgu.
Staršie výskumy vrátane ľudí totiž naznačovali, že v prípade klinickej smrti môže na krátky okamih narásť aktivita v mozgu. Borjiginová to nielenže potvrdila, trvalo zhruba pol minúty od zlyhania srdca, kým mozog prestal produkovať signály. Bolo to extrémne zaujímavých tridsať sekúnd.
Hyperaktívny mozog
Kým celková elektrická aktivita mozgu poklesla, gama vlny spájané aj s vedomým prežívaním, snívaním či meditáciou narástli. A prepojenie medzi aktivitami v rôznych oblastiach mozgu vzrástlo až osemnásobne. To bolo výrazne viac než počas anestézie či dokonca vtedy, keď boli zvieratá pri vedomí.
„Je asi pre ľudí prirodzené predpokladať, že zážitky blízke smrti prichádzajú zinakadiaľ, z nejakých nadprirodzených zdrojov,“ zdôrazňuje pre magazín Science Borjiginová. „No v skutočnosti to môžu byť prirodzené reakcie umierajúcej mysle.“
Otázkou podľa vedcov je, do akej miery je potkaní model dobrou ilustráciou prežívania ľudí. Výskum by tak mohol pokračovať na pacientoch, ktorí sú v kritickom stave.
Pozorovaná aktivita mozgu by totiž vysvetľovala, prečo sa ľuďom zdá, že sa vznášali nad svojím telom, ale i ďalšie fenomény. Víziu tunela so svetlom by napríklad vysvetľoval nedostatok okysličenej krvi prúdiacej do mozgu po zlyhaní srdca.
