LONDÝN, BRATISLAVA. Ľudia, ktorí boli počas detstva alebo pred narodením podvyživení, sú voči prípadnému hladomoru menej odolní aj neskôr v živote. Dožívajú sa tiež nižšieho veku a majú menej detí ako tí, ktorí mali riadnu stravu.
Tvrdí to preštudovanie fínskych cirkevných záznamov z 19. storočia, ktoré publikovali v prestížnom odbornom magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences.
Tisícky ľudí
Vedci skúmali údaje o narodení, úmrtí a socioekonomickom statuse viac ako tritisíc jedincov vidieckej populácie, ktorí žili v devätnástom storočí vo Fínsku.
Títo ľudia boli závislí od poľnohospodárskych plodín ako napríklad raže či jačmeňa.
Odborníci vo výskume analyzovali údaje o výnose plodín počas päťdesiatročného obdobia, ktoré vyvrcholilo hladomorom v roku 1860.
Ten bol poznačený vysokou úmrtnosťou vplyvom chorôb ako kiahne, týfus či čierny kašeľ.
„Veľa ekologických štúdií o zvieratách ukázalo, že zlý štart do života, ako je málo potravín alebo vysoká hustota obyvateľstva v čase, keď sa vyvíjate, zle vplýva na vašu kondíciu,“ povedal podľa magazínu Nature Adam Hayward, evolučný ekológ z britskej Sheffieldskej univerzity. „A ľudia sú v tomto ohľade veľmi podobní.“
Lepšie pre budúcnosť
Štúdia sa tiež zamerala na to, ako výnosy plodín pri narodení ovplyvnili neskoršiu reprodukciu a odolnosť ľudí počas hladomoru.
Na základe toho vedci zistili, že tí, ktorí sa narodili v časoch lepšej úrody, mali vyššiu pravdepodobnosť, že prežijú neskorší hladomor a budú mať deti.
