BRATISLAVA. Ak vezmete dostatočný počet ľudí a necháte ich nahlas o niečom premýšľať, na konci budete mať výsledok, ku ktorému by ste možno inak nedospeli.
Táto údajná múdrosť davu funguje v prípade internetovej encyklopédie Wikipédia a podľa mnohých je základom existencie webových diskusií.
Vedci sa preto rozhodli, že tento fenomén lepšie preskúmajú. Zistili, že múdrosť davu zväčša nefunguje a ľudia sa majú tendenciu podriadiť aj nezmyselnému názoru – ak je pozitívny.
Päť mesiacov sledovania
Výskumníci z MIT potajme sledovali správanie ľudí na jednej zo spravodajských stránok, kde sa dali jednotlivé komentáre hodnotiť. Päť mesiacov vedci náhodne pridávali pozitívnu a negatívnu odozvu.
Všimli si, že ak raz pridali pozitívne hodnotenie, ďalší ľudia mali tendenciu správať sa rovnako. V prípade takejto manipulácie vzrástla podľa štúdie v magazíne Science pozitívna odozva až o dvadsaťpäť percent. V prípade negatívnej manipulácie to neplatilo.
„Náš experiment neukázal psychológiu za týmto rozhodovaním ľudí," hovorí pre vedecký týždenník Sinan Aral, ktorý výskum viedol. „No intuitívne vysvetlenie je, že ľudia sú skeptickí v prípade negatívneho vplyvu. No v prípade pozitívneho názoru sa chcú zhodovať s ostatnými."
Ľahšie manipulovať
Výsledky naznačujú, že prípadne zmanipulovanie internetového hodnotenia v prospech nejakého produktu či trebárs politickej strany by v skutočnosti mohlo byť jednoduchšie, než sa na prvý pohľad zdá.
Štúdia však nevysvetľuje, prečo majú ľudia v diskusiách tendenciu reagovať skôr negatívne ako pozitívne. Ani či zistené výsledky platia všeobecne alebo sú len špecifikom skúmanej webovej stránky.
