WASHINGTON, BRATISLAVA. Na začiatku bolo zatknutie. V Írsku zadržali ani nie tridsaťročného Erica Eoin Marquesa, ktorého americký federálny vyšetrovací úrad (FBI) označil za „najväčšieho napomáhača detskej pornografie na planéte”.
V skutočnosti však týmto zatknutím útok na TOR iba pokračoval a ozajstným cieľom FBI mohla byť práve anonymizačná služba. Naznačuje to postup amerických úradov.
Nefunkčné stránky
Takzvaný „deep web” je akýsi internet v internete a umožňuje vytvárať stránky, ktoré sú dostupné iba cez niektoré nástroje. Príkladom môže byť anonymizačná sieť TOR, pri ktorej anonymný nie je iba užívateľ, ale aj prevádzkovateľ takýchto stránok.
Vo vnútri siete TOR potom jestvuje Freedom hosting, webhostingová služba, ktorá takýmto spôsobom umožňuje prevádzkovať webové stránky. A práve tú údajne prevádzkoval dvadsaťosemročný Ír (s írskym aj americkým občianstvom), ktorý v súčasnosti čaká na vydanie do Spojených štátov. Po jeho zatknutí v sobotu následne prestalo fungovať veľké množstvo ukrytých TOR stránok.
Záťah úradov však má aj ďalšie obete. Spolu s ostatnými stránkami je dotknutá aj služba TorMail, ktorá poskytovala služby plne anonymného emailu.
Registrácia bola benevolentná, nevyžadovala žiadne osobné údaje a web zároveň ubezpečoval užívateľov, že o nich nezbiera žiadne informácie či nespolupracuje s nikým, kto by sa pokúšal o ich identifikáciu.
Čo sa stalo?
Fakty
Ako funguje TOR
Princím fungovania TOR-u je v takzvanom cibuľovom smerovaní. Keď si chce užívateľ v sieti prezrieť napríklad sme.sk, jeho požiadavka ide:
1. najskôr na vstupný uzol - vie identitu (IP adresu) užívateľa, nevie obsah správy
2. potom na transportný uzol - nevie identitu užívateľa, nevie obsah správy
3. na výstupný uzol - nevie identitu užívateľa, vie obsah správy
Pri skrytých službách je to komplikovanejšie, pretože údaje nejdú cez tri uzly, ale šesť uzlov.
Problémom je, že ak má útočník kontrolu nad veľkým množstvom uzlov, tak s dostatkom času a prostriedkov dokáže zozbierať dostatok informácií, ktoré pospája a zistí tak identitu užívateľov.
Počas celého fungovania projektu TOR sú známe jeho kľúčové bezpečnostné hranice.
Priebežne sa objavovali aj konkrétne technické chyby, ktoré umožňovali narušenie jeho bezpečnosti - na tie konkrétne autori vždy zareagovali záplatou v novej verzii softvéru.
Zatiaľ nie je jasné, akým spôsobom americké úrady odhalili identitu prevádzkovateľa. Podľa zverejnených informácií im to však trvalo jeden rok.
Jednou z možností sú metódy popísané v nedávnom výskume. No možný je aj odlišný výskum s podobnými výsledkami.
Malvér od FBI
FBI po odhalení identity prevádzkovateľa zvolila veľmi efektívny krok a namiesto úplného odstavenia dotknutých služieb na web umiestnila informáciu o dočasnej odstávke z dôvodu údržby.
Spolu s ňou bol na stránke umiestnený útočný kód, ktorého cieľom bola deanonymizácia užívateľa.
Použitý bol takzvaný „zero day exploit“, kód, ktorý na prienik využíva zraniteľnosť, na ktorú v súčasnosti neexistuje záplata, keďže sa zväčša o ňom nevie. Zneužívaná je chyba v prehliadači Firefox od verzie 17, ktorá je použitá v oficiálnom „tor bundle“ balíku.
Tento prípad je navyše dôkazom toho, ako si štátne zložky osvojujú moderné technológie a najímajú profesionálov v obore.
Reakcia TOR Projectu
Ľudia za projektom TOR v nedeľu napísali vyhlásenie, že Freedom Hosting nie je žiadnym spôsobom spojený s TOR Projektom samotným.
Poukázali tiež na to, že skryté služby môže vytvárať ktokoľvek a zdôraznili svoju ideológiu projektu.
„Bežia tu skryté služby na ochranu disidentov, aktivistov a ochranu anonymity užívateľov, ktorí hľadajú pomoc pri sklonoch ku samovraždám, pri domácom násilí, zneužívaní a zotavovaní,“ vyhlásili správcovia projektu TOR.
Napriek tomu zásah FBI ukázal, že aj ľudí ukrytých za tento systém možno odhaliť. Systém však stále poskytuje rozumnú úroveň anonymity, akú môže dosiahnuť aj bežný užívateľ internetu.
Autor sa špecializuje na informačnú bezpečnosť, je technický riaditeľ spoločnosti Digmia.
Autor: Tomáš Zaťko
