SME

Vedci hľadajú mimozemský život

Poznáme stovky exoplanét. Teraz začíname pátrať v ich atmosférach.

Tušíme, že len v našej galaxii sú desiatky miliárd planét. Ďalším krokom je hľadanie takej, na ktorej môže existovať život.Tušíme, že len v našej galaxii sú desiatky miliárd planét. Ďalším krokom je hľadanie takej, na ktorej môže existovať život. (Zdroj: VIZUALIZÁCIA – NASA)

Tim Brown a David Charbonneau sa rozložili na parkovisku. V noci, keď sa autá v coloradskom Boulderi presunuli pred domy svojich majiteľov, postavili na stojan amatérsky ďalekohľad. Dvaja profesionálni astronómovia si povedali, že aj takýto nástroj môže poslúžiť na overenie ich hypotézy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Len štyri roky predtým ich kolegovia oznámili, že pri klasickej hviezde hlavnej postupnosti objavili planétu. Ich metóda bola aspoň na papieri jednoduchá: ak okolo nejakej hviezdy obieha planéta, obzvlášť ak je hmotná, systém sa v skutočnosti pohybuje okolo nejakého spoločného ťažiska. Navyše, táto hviezda sa vďaka svojej planéte jemne chveje a jej svetlo sa nám javí ako máličko posúvané naprieč spektrom.

SkryťVypnúť reklamu

Brown a Charbonneau preto v roku 1999 namierili svoj teleskop na planétu HD 209458b, ktorú krátko predtým vedci objavili. Pozorovali asi stopäťdesiat svetelných rokov vzdialenú sústavu a zrazu si to všimli: teleso prešlo po?pred hviezdu.

Tak sa zrodil nový spôsob objavovania exoplanét. A zároveň druhá metóda, ktorá nám umožnila urobiť veľký skok vpred pri hľadaní odpovede na jednu zo základných otázok ľudstva: sme vo vesmíre sami?

Plná galaxia planét

Prvú extrasolárnu planétu, takzvanú exoplanétu našli na konci osemdesiatych rokov. Vtedajšie nedokonalé prístroje však naznačovali, že to bude skôr chyba vedcov než skutočný objav niečoho, o čom nielen odborná verejnosť špekulovala desaťročia.

V roku 1992 však Aleksander Wolszczan a Dale Frail objavili zvláštne telesá okolo tisíc svetelných rokov vzdialeného pulzaru, a potom to už nasledovalo rýchlo.

SkryťVypnúť reklamu

V roku 1995 ohlásili prvé planéty okolo hviezdy podobnej Slnku, zlepšovali sa metódy, zistilo sa, že naša slnečná sústava vôbec nie je dobrým príkladom iných planetárnych systémov.

Superhmotné exoplanéty krúžia blízko i ďaleko okolo svojich hviezd, dokážu byť tesne natlačené na seba i čudne obiehať binárne systémy. A medzi tým všetkým sa ukrývajú nielen také, ktoré sa podobajú na Zem, ale najmä úplne exotické, malé i veľké, chladné i horúce svety.

Stovky možností

Dnes poznáme viac ako deväťsto exoplanét. Zároveň vďaka štatistickým nástrojom tušíme, že len v našej galaxii sa ukrýva približne sto miliárd planét, možno viac. Odpoveď na základnú otázku však stále nemáme, no rýchlo sa k nej blížime.

„V tomto okamihu sme sa už dozvedeli niečo o atmosfére tridsiatich až päťdesiatich planét,“ hovorí pre Scientific American Heather Knutsonová z Caltechu. „Teda, ak zarátate aj materiály, ktoré ešte neboli publikované.“

SkryťVypnúť reklamu

Objaviť „iný“ život vo vesmíre sa dá teoreticky rôznymi spôsobmi. Napríklad ak namierite výkonné rádioteleskopy do vesmíru a budete počúvať. Predpoklad je jednoduchý: človek po sebe zanecháva množstvo rádioodpadu, šíri signál, komunikuje medzi sebou. Ak to robia aj inteligentné bytosti niekde ďaleko, teoreticky by sme ich mohli začuť.

To sa však dosiaľ nepodarilo. A zároveň to predpokladá, že stopujete prípadných mimozemšťanov na istej technologickej úrovni, ktorá je vlastne podobná tej našej.

Väčšiu pravdepodobnosť tak dáva nie sledovanie vzdialených výdobytkov techniky, ale analyzovanie chémie. Napríklad hľadanie stôp v atmosfére, ktoré by dávali nádej na existenciu nejakého života. Trebárs mikróbov - podobných, aké by sme mohli už o pár rokov nájsť na Marse.

SkryťVypnúť reklamu

„Ak nedokážeme zachytiť mimozemské vysielanie, jedinou cestou je hľadať biosignatúry v atmosfére,“ píše v texte Úsvit ďalekých nebies Michael Lemonick. „Napríklad dôkazy vysoko reaktívnych molekúl, ako je kyslík, ktorý by zmizol, ak by tam nebol organizmus, ktorý by ho do atmosféry dopĺňal.“

Vedci už takéto hľadanie odštartovali. Ich metóda vychádza práve zo sledovania planét pri prechode okolo hviezd.

Hľadať v atmosfére

Zo skúmaného žiarenia dokážu odborníci zistiť, čo sa nachádza v atmosfére. Ak to zjednodušíme: exoplanéta prechádza poza svoju hviezdu. Astronómovia sledujú najskôr spoločné žiarenie - keďže planéta je oproti svojmu slnku veľmi malá - no keď z nášho pohľadu planéta úplne zájde za hviezdu, žiarenie sa jemne zmení. To, čo nevidíme, je exoplanéta a trebárs molekuly v jej atmosfére.

SkryťVypnúť reklamu

„Namiesto toho, aby ste sledovali mdlú vec pri veľmi jasnej veci, musíte urobiť iba jedno,“ vysvetľuje Knutsonová. „Odmeriate signály, ktoré sa časom zmenili.“

Astronómovia a astrofyzici takto objavili viacero chemických prvkov – napríklad sodík, ale i to, že niekde môže pršať sklo. Teraz by sa však chceli zamerať na také, ktoré by lepšie ukazovali na možný život - napríklad metán či ozón. Prípadne organické zlúčeniny.

Hlavný zdroj: Scientific American, júl 2013

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu